Druhý list Korinťanom

4 ¹ Preto keď máme túto službu z milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujeme.  ² Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí.

³ A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby.  ⁴ Im, neveriacim, boh tohto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha. ⁵ Veď nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša.  ⁶ Lebo Boh, ktorý povedal: „Nech z temnôt zažiari svetlo,“ zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.

Slabosť a sila apoštolov. –  ⁷ No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. ⁸ Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; ⁹ prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. ¹⁰ Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. ¹¹ A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. ¹² V nás teda účinkuje smrť, vo vás život.

Nádej vzkriesenia. –  ¹³ Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: „Uveril som, a preto som povedal,“ aj my veríme, a preto hovoríme. ¹⁴ Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami. ¹⁵ A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu.  ¹⁶ Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. ¹⁷ Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, ¹⁸ ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.