Druhý list Korinťanom

2 Prečo nešiel do Korintu. – ¹ Rozhodol som sa, sám v sebe, že k vám nepôjdem, aby som vás zasa zarmútil. ² Lebo ak ja zarmútim vás, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som ja zarmútil?  ³ A toto som vám napísal, aby ma, až prídem, nezarmútili tí, z ktorých by som mal mať radosť; lebo vám všetkým verím, že moja radosť je radosťou vás všetkých. ⁴ Veď som vám písal vo veľkom súžení a úzkosti srdca, cez mnoho sĺz, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem.

Odpustite hriešnikovi. – ⁵ Ak teda niekto spôsobil zármutok, nie mňa zarmútil, ale do istej miery – nechcem zveličovať – zarmútil vás všetkých.  ⁶ Takému stačí pokarhanie, ktorého sa mu dostalo od mnohých. ⁷ Takže radšej odpusťte a potešte ho, aby azda takého človeka prílišný zármutok nepohltil. ⁸ Preto vás prosím, zahrňte ho láskou. ⁹ Veď preto som vám aj písal, aby som poznal, ako sa osvedčíte, či ste vo všetkom poslušní. ¹⁰ Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Lebo čo som aj ja odpustil, ak som niečo odpustil, potom kvôli vám v zastúpení Krista, ¹¹ aby nás neoklamal satan – veď poznáme jeho zámery.

Radosti a strasti v apoštolskej službe. – ¹² Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi otvárali dvere v Pánovi,  ¹³ môj duch nemal pokoja, lebo som nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska.  ¹⁴ Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania. ¹⁵ Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby.  ¹⁶ Jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života pre život. Ale kto je na to súci? ¹⁷ Nie sme ako mnohí, čo falšujú Božie slovo, ale hovoríme úprimne ako z Boha a pred Bohom v Kristovi.