Evanjelium podľa Matúša

Evanjelium podľa Matúša

12 Spor o sobote. –  1 V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy a jesť.  2 Keď to videli farizeji, povedali mu: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu.“ 3 On im povedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina?  4 Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť ani on, ani tí, čo boli s ním, ale iba kňazi?  5 A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny? 6 No hovorím vám: Tu je niekto väčší než chrám.  7 Keby ste vedeli, čo to znamená: ,Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,‘ neboli by ste odsúdili nevinných. 8 Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“

 

Uzdravenie v sobotu. –  9 Keď odtiaľ odišiel, vošiel do ich synagógy. 10 Tam bol človek s vyschnutou rukou. Oni sa ho pýtali: „Slobodno v sobotu uzdraviť?“ Chceli ho totiž obžalovať. 11 On im povedal: „Nájde sa medzi vami človek, ktorý by svoju jedinú ovcu nechytil a nevytiahol z jamy, keby mu do nej padla, hoc aj v sobotu? 12 A o koľko viac je človek ako ovca! Teda v sobotu slobodno dobre robiť.“ 13 Potom povedal človeku: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a bola zasa zdravá ako druhá. 14 Farizeji vyšli von a radili sa o ňom, ako ho zahubiť.

 

Splnenie proroctva o Božom služobníkovi. – 15 Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel. Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil, 16 len im pohrozil, aby ho neprezradili. 17 Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:

 

 18 „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil,

môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie.

Vložím na neho svojho Ducha

a oznámi právo národom.

19 Nebude sa škriepiť, nebude kričať,

nik nebude počuť na ulici jeho hlas.

20 Nalomenú trsť nedolomí,

hasnúci knôtik nedohasí,

kým neprivedie právo k víťazstvu.

21 V jeho meno budú dúfať národy.“

 

Zlomyseľné prekrúcanie Ježišovej moci. –  22 Vtedy k nemu priviedli posadnutého zlým duchom, ktorý bol slepý a nemý. On ho uzdravil a nemý rozprával a videl.  23 Zástupy žasli a vraveli: „Nie je toto syn Dávidov? 24 Ale počuli to farizeji a hovorili: „Tento len mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“

25 Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a nijaké mesto ani dom vnútorne rozdelené neobstoja. 26 Ak satan vyháňa satana, je vnútorne rozdelený – akože potom obstojí jeho kráľovstvo? 27 Ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. 28 Ale ak ja Božím Duchom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo. 29 Alebo ako môže niekto vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže? Až potom mu vyplieni dom. 30 Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.

 

Hriech proti Duchu Svätému. –  31 Preto vám hovorím: Ľuďom sa odpustí každý hriech i rúhanie, ale rúhanie proti Duchu sa neodpustí.  32 Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by však povedal niečo proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku, ani v budúcom.

 

Z plnosti srdca hovoria ústa. –  33 Vypestujte dobrý strom a bude dobré aj jeho ovocie, alebo zasaďte zlý strom a bude zlé aj jeho ovocie. Lebo strom možno poznať po ovocí. 34 Hadie plemeno, ako môžete hovoriť dobre, keď ste zlí? Veď z plnosti srdca hovoria ústa. 35 Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu dobré veci a zlý človek vynáša zo zlého pokladu zlé. 36 No hovorím vám: Ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať z každého daromného slova, ktoré vyslovia. 37 Lebo podľa svojich slov budeš ospravedlnený a podľa svojich slov budeš odsúdený.“

 

Jonášovo znamenie. –  38 Vtedy mu povedali niektorí zákonníci a farizeji: „Učiteľ, chceme vidieť nejaké znamenie od teba.“ 39 On im povedal: „Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie. Ale znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša.  40 Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme. 41 Muži z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie – a tu je niekto väčší ako Jonáš! 42 Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdi ho; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť – a tu je predsa niekto väčší ako Šalamún!

 

O návrate nečistého ducha. –  43 Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok, ale nenájde. 44 Vtedy si povie: ,Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.‘ Keď ta príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. 45 Tu odíde, vezme so sebou sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým. Tak to bude aj s týmto zlým pokolením.“

 

Pravá Ježišova rodina. –  46  Kým ešte hovoril zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli sa s ním rozprávať. 47 Ktosi mu povedal: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať.“ 48 On však odvetil tomu, čo mu to vravel: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ 49 Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia.  50 Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra, i matka.“

 
1 – 8. Mk 2, 23 – 28; Lk 6, 1 – 5.
2. Farizeji nezazlievali, že apoštoli trhali klasy na cudzom poli, keďže to zákon chudobným dovoľoval (Dt 23, 25). No pohoršujú sa nad tým, že Ježišovi učeníci porušujú sobotný odpočinok.
4. 1 Sam 21, 2 – 7.
5. Nm 28, 9.
7. Oz 6, 6.
9 – 14. Mk 3, 1 – 6; Lk 6, 6 – 11.
18. Iz 42, 1 – 4.
22 – 30. Mk 3, 22 – 27; Lk 11, 14 – 15. 17 – 23.
23. Podľa proroctiev Mesiáš mal pochádzať z Dávidovho rodu (porov. 1, 1).
31 – 32. Mk 3, 28 – 29; Lk 12, 10.
32. Kto tvrdošijne odporuje Božej pravde, nakoniec Boha úplne znenávidí. Na odpustenie hriechov sa vyžaduje kajúce zmýšľanie; no zatvrdlivý človek práve to odopiera Bohu, a preto mu Boh nemôže odpustiť ani na tomto svete, ani v budúcom živote. Keďže toto miesto hovorí o odpúšťaní hriechov na druhom svete, nepriamo potvrdzuje učenie Cirkvi o očistci.
33 – 37. Mt 7, 17; Lk 6, 43 – 45.
38 – 42. Mk 8, 11 – 12; Lk 11, 16. 29 – 32.
40. Pri slovách „tri dni a tri noci“ netreba myslieť na úplné dni, lebo Židia každý začatý alebo nedokončený deň počítali za úplný deň. Tak je to aj s počítaním rokov.
43 – 45. Lk 11, 24 – 26.
46 – 50. Mk 3, 31 – 35; Lk 8, 19 – 21.

46. „Ježišovi bratia“ neboli jeho vlastní bratia, ale blízki príbuzní (bratanci a sesternice). V hebrejčine a aramejčine slovo „brat“ znamená aj brata, aj bratanca. Tak napr. dvaja z týchto bratov majú za matku Máriu Kleopasovu (Mt 27, 56), a nie Pannu Máriu (porov. 13, 55). V Starom zákone je mnoho podobných miest (napr. Abrahám a jeho synovec Lot sa volajú bratmi – Gn 13, 8; 14, 12. 14. 16).
50. Ježiš dáva prednosť duchovnému pokrvenstvu pred telesným (porov. Lk 11, 28). Aj v tomto duchovnom pokrvenstve zaujíma Mária, Ježišova matka, prvé miesto, lebo vo všetkom plnila Božiu vôľu.
Evanjelium podľa Matúša