Evanjelium podľa Matúša

27 Ježiša odviedli k Pilátovi. –  ¹ Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť.  ² Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi.

Judášov koniec. –  ³ Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším ⁴ so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“ Ale oni odvetili: „Čo nás do toho? To je tvoja vec!“ ⁵ On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť. ⁶ Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!“ ⁷ Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. ⁸ Preto sa to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi.  ⁹  Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, ¹⁰ a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán.“

Ježiš pred Pilátom. –  ¹¹ Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.“ ¹² A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. ¹³ Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?“ ¹⁴ Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval.

 ¹⁵ Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. ¹⁶ Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. ¹⁷ Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?“ ¹⁸ Lebo vedel, že ho vydali zo závisti.

¹⁹ Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“ ²⁰ Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. ²¹ Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?“ Oni zvolali: „Barabáša!“ ²² Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“ Všetci volali: „Ukrižovať ho!“ ²³ On vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižovať ho!“

²⁴ Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!“ ²⁵ A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ ²⁶ Vtedy im prepustil Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

Ježiša korunujú tŕním. –  ²⁷  Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. ²⁸ Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, ²⁹ z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ ³⁰ Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. ³¹ Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.

Krížová cesta. –  ³² Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž.  ³³ Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka.  ³⁴ Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť.  ³⁵ Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. ³⁶ Potom si posadali a strážili ho. ³⁷ Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!“

Ježišovi na kríži sa posmievajú. – ³⁸ Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. ³⁹ A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami ⁴⁰ a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ ⁴¹ Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: ⁴² „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. ⁴³ Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: ,Som Boží Syn.‘“ ⁴⁴ Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní.

Ježiš na kríži zomiera. – ⁴⁵ Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. ⁴⁶ Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ ⁴⁷ Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.“ ⁴⁸ Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť.  ⁴⁹ Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.“ ⁵⁰ Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.

 ⁵¹ A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. ⁵² Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. ⁵³ Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. ⁵⁴ Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.“

⁵⁵ Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. ⁵⁶ Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov.

Ježišov pohreb. –  ⁵⁷ Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. ⁵⁸ Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. ⁵⁹ Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna ⁶⁰ a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel.  ⁶¹ Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu.

Stráž pri hrobe. –  ⁶² Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi ⁶³ a hovorili: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: ,Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.‘ ⁶⁴ Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: ,Vstal z mŕtvych,‘ a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.“ ⁶⁵ Pilát im povedal: „Máte stráž; choďte a strážte, ako viete!“ ⁶⁶ Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.