Evanjelium podľa Matúša

21 Slávnostný vstup do Jeruzalema. –  ¹  Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov ² a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne!  ³ A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: ,Pán ich potrebuje.‘ A hneď ich prepustí.“ ⁴ Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok:

 ⁵ „Povedzte dcére sionskej:

Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe,

tichý, sediaci na oslici,

na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“

⁶ Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. ⁷ Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. ⁸ Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu.  ⁹ A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“

¹⁰ Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“ ¹¹ A zástupy hovorili: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“

Ježiš vyháňa kupcov z chrámu. –  ¹² Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice  ¹³ a povedal im: „Napísané je: ,Môj dom sa bude volať domom modlitby.‘ A vy z neho robíte lotrovský pelech.“

¹⁴ V chráme k nemu pristúpili slepí a chromí a on ich uzdravil. ¹⁵ Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, a deti, čo v chráme volali: „Hosanna synovi Dávidovmu!“, nahnevali sa  ¹⁶ a povedali mu: „Počuješ, čo títo hovoria?“ Ježiš im odvetil: „Pravdaže. Nikdy ste nečítali: ,Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu‘?“ ¹⁷ I nechal ich, vyšiel von z mesta do Betánie a tam zostal.

Neúrodný figovník. Viera a modlitba. –  ¹⁸ Keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad. ¹⁹ Pri ceste videl figovník. Išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len lístie. Preto mu povedal: „Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie.“ A figovník hneď vyschol. ²⁰ Keď to učeníci videli, zadivili sa a povedali: „Ako to, že figovník tak naraz vyschol?“ ²¹ Ježiš im na to povedal: „Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo sa stalo s figovníkom, ale keby ste aj tomuto vrchu povedali: ,Zdvihni sa a hoď sa do mora,‘ stane sa to. ²² A dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe.“

Odkiaľ je Kristova moc. –  ²³ Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“ ²⁴ Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. ²⁵ Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?“ Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: ,Z neba,‘ povie nám: ,Prečo ste mu teda neuverili?‘ ²⁶ Ale ak povieme: ,Od ľudí,‘ máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka.“ ²⁷ Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“ A on im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“

Podobenstvo o dvoch synoch. – ²⁸ „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: ,Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!‘ ²⁹ Ale on odpovedal: ,Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a išiel. ³⁰ Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ,Idem, pane!‘ Ale nešiel. ³¹ Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. ³² Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch. –  ³³ Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. ³⁴ Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. ³⁵ Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. ³⁶ Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. ³⁷ Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: ,K môjmu synovi budú mať úctu.‘ ³⁸ Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: ,To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!‘ ³⁹ Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. ⁴⁰ Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ ⁴¹ Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“  ⁴² Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme:

,Kameň, čo stavitelia zavrhli,

stal sa kameňom uholným.

To sa stalo na pokyn Pána;

vec v našich očiach obdivuhodná‘?

⁴³ Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu. ⁴⁴ Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.“

⁴⁵ Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich. ⁴⁶ A chceli ho zajať, len sa báli zástupov, lebo ony ho pokladali za proroka.