Evanjelium podľa Matúša

15 Tradície otcov. –  ¹ Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a opýtali sa ho:  ² „Prečo tvoji učeníci prestupujú obyčaje otcov? Veď si neumývajú ruky, keď jedia chlieb.“ ³ On im odvetil: „A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoje obyčaje?  ⁴ Lebo Boh povedal: ,Cti svojho otca i matku‘ a: ,Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.‘  ⁵ Vy však hovoríte: ,Keď niekto povie otcovi alebo matke: Všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar, ⁶ ten už nemusí ctiť svojho otca.‘ A zrušili ste Božie slovo pre svoje obyčaje. ⁷ Pokrytci! Dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal:

 ⁸ ,Tento ľud ma uctieva perami,

ale ich srdce je ďaleko odo mňa.

⁹ No darmo si ma ctia,

lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.‘“

Čo poškvrňuje človeka. – ¹⁰ Potom zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte a pochopte:  ¹¹ Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.“

¹² Tu pristúpili učeníci a povedali mu: „Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal?“ ¹³ On im odpovedal: „Každú rastlinu, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, vytrhnú aj s koreňom.  ¹⁴ Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“ ¹⁵ Peter mu na to povedal: „Vysvetli nám toto podobenstvo.“ ¹⁶ On odvetil: „Ešte ani vy nechápete? ¹⁷ Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vylučuje sa do stoky? ¹⁸ Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka. ¹⁹ Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie. ²⁰ Toto poškvrňuje človeka; ale jesť neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje.“

Uzdravenie Kanaánčanky. –  ²¹ Ježiš odtiaľ odišiel a odobral sa do okolia Týru a Sidonu. ²² Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ ²³ Ale on jej neodpovedal ani slovo.

Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ ²⁴ Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“ ²⁵ No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“ ²⁶ On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ ²⁷ „Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ ²⁸ Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.

Uzdravenia pri Galilejskom mori. – ²⁹ Keď odtiaľ Ježiš odišiel, prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol. ³⁰ Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. ³¹ A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela.

Druhé rozmnoženie chleba. –  ³² Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.“ ³³ Učeníci mu povedali: „Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?“ ³⁴ Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem a zopár rybiek.“ ³⁵ Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. ³⁶ Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. ³⁷ Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín. ³⁸ Tých, čo jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí. ³⁹ Potom zástupy rozpustil, nastúpil na loďku a prišiel do magadanského kraja.