Evanjelium podľa Matúša
VII. Umučenie a zmŕtvychvstanie, 26, 1 – 28, 20
26 Uznesenie veľrady. – 1 Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom: 2 „Viete, že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.“
3 Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, 4 a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. 5 Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“
Pomazanie v Betánii. – 6 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, 7 pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole. 8 Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: „Načo takéto mrhanie? 9 Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.“ 10 Ježiš to spozoroval a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok; 11 veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. 12 Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb. 13 Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“
Judášova zrada. – 14 Vtedy jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom 15 a vyzvedal sa: „Čo mi dáte, a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. 16 A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.
Príprava na veľkonočnú večeru. – 17 V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ 18 On povedal: „Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ 19 Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka.
Označenie zradcu. – 20 Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. 21 A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ 22 Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“ 23 On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. 24 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ 25 Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“
Ustanovenie Eucharistie. – 26 Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ 27 Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci: 28 toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. 29 Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“
Výstraha Petrovi. – 30 Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. 31 Vtedy im Ježiš povedal: „Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: ,Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.‘ 32 Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“ 33 Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.“ 34 Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ 35 Peter mu povedal: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní učeníci.
Ježiš v Getsemanskej záhrade. – 36 Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ 37 Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. 38 Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“ 39 Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ 40 Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? 41 Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ 42 Znova odišiel a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.“ 43 A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy. 44 Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami. 45 Potom prišiel k učeníkom a povedal im: „Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. 46 Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil.“
Zajatie Ježiša. – 47 A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu. 48 Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!“ 49 A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ A pobozkal ho. 50 Ježiš mu povedal: „Priateľu, načo si prišiel!?“ Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho. 51 Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.
52 Ježiš mu povedal: „Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. 53 Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov? 54 Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?“ 55 V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma.“ 56 Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa.
Ježiš pred veľradou. – 57 Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. 58 Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidieť, ako sa to skončí.
59 Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. 60 Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja 61 a hovorili: „Tento povedal: ,Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.‘“ 62 Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: „Nič neodpovieš? Čo to títo svedčia proti tebe?!“ 63 Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn.“ 64 Ježiš mu odvetil: „Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“
65 Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. 66 Čo na to poviete?“ Oni odpovedali: „Hoden je smrti!“ 67 Potom mu pľuli do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali 68 a hovorili: „Prorokuj nám, Mesiáš, hádaj, kto ťa udrel!“
Peter zapiera Ježiša. – 69 Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!“ 70 Ale on pred všetkými zaprel: „Neviem, čo hovoríš.“ 71 Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: „Tento bol s Ježišom Nazaretským!“ 72 On znova zaprel s prísahou: „Nepoznám toho človeka.“ 73 O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: „Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!“ 74 Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka.“ A vtom zaspieval kohút. 75 Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko sa rozplakal.
6. Táto udalosť sa odohrala ešte v sobotu (porov. Jn 12, 1. 12). Sem ju vložili evanjelisti Mt a Mk len asi z tematických a obsahových príčin: spomína Kristov „pohreb“ (v. 12).
17. Slávnosť Veľkej noci u Židov trvala osem dní, od 14. do 21. nisana (jarný mesiac, asi druhá polovica marca a prvá polovica apríla). Cez tento čas jedli nekvasený chlieb (azyma, u nás známy ako maces), preto sa u Židov veľkonočné sviatky volajú aj sviatkami Nekvasených chlebov.
26 – 28. Týmito slovami Spasiteľ ustanovil Eucharistiu.
30. Veľkonočná večera sa skončila spievaním žalmov 114 – 118, 23 a 136.