Kniha prísloví

Ľudská namyslenosť a prevrátenosť

27 ¹ Nechváľ sa zajtrajškom,

bo nevieš, čo prinesie deň.

² Nech ťa chváli iný, a nie tvoje ústa,

cudzí človek, a nie tvoje pery!

³ Kameň je ťažký a piesok váži tiež,

no jedovať sa na blázna je ťažšie nad oba.

⁴ Zúrivosť je ľúta a povodňou je hnev,

ale kto zmôže žiarlivosť?

⁵ Lepšia je dohovárka, vyslovená doprosta,

ako láska tajne prechovávaná.

⁶ Viac úprimnosti (je) v bitke milujúceho (človeka)

ako v klamných bozkoch nenávidiaceho (človeka).

⁷ (Ten, kto je) sýty, pošliape (aj) čistý med,

hladnému človekovi je však každá horkosť sladkosťou.

⁸ Zo svojho hniezda vyhnanému vtákovi

(podobá sa) muž, ktorý svoju postať opúšťa.

⁹ Vonný olej a vonný dym rozveseľujú srdce

a (priam tak) duša (pociťuje) slasť z priateľovej porady.

¹⁰ Neopúšťaj svojho priateľa ani druha otcovho

a do príbytku svojho brata nevstupuj!

V deň tvojho nešťastia je lepší sused nablízku

než v diali brat.

¹¹ Buď múdry, syn môj, a buď môjmu srdcu na radosť,

aby som mohol svojho tupiteľa zahriaknuť.

 ¹² Prozreteľný (človek) predvída nehodu (a) vyhne sa,

neskúsení (však) idú ďalej (neopatrne)

a doplácajú (na svoj nerozum).

 ¹³ Ber jeho rúcho, lebo sa zaručil za cudzinca

a za cudzinku vezmi záloh od neho!

¹⁴ Kto veľkým hlasom blahorečí svojmu priateľovi,

len čo vstal zaránky,

bude sa považovať (za človeka, ktorý chce) zlorečiť.

¹⁵ Neprestajné mrholenie za pŕšky

a škriepna žena sú si rovnaké.

 ¹⁶ Tí, ktorí (by) ju (radi) zakryť,

(počínajú si ako ten, kto by rád) zakryl vietor

(a napokon) zvolá, (že je to len) olej (v) jeho pravici.

¹⁷ Železo brúsia železom

a človek šľachtí výzor svojho blížneho.

¹⁸ Pestovateľ figovníka bude jesť jeho ovocie

a ten, kto opatruje svojho pána, bude veľmi vážený.

 ¹⁹ Ako (sa) vo vode (odlišuje) tvár od tváre,

takisto ľudské srdce od (iného srdca) ľudského.

²⁰ Záhrobie sa nenasýti, ani podsvetie,

a (takisto) sa nenasýtia (ani) oči človeka.

²¹ Téglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato,

človek (sa) však (poznáva) podľa svojej dobrej povesti.

²² Keby si blázna roztĺkol tĺkom v stupke medzi krúpami,

neopustí ho jeho bláznovstvo.

²³ Dbaj veľmi na vzhľad svojho dobytka

a venuj (svojim) stádam pozornosť!

 ²⁴ Bo nie (je) hojnosť naveky;

alebo (sa dedí) koruna z pokolenia na pokolenie?

²⁵ Keď zmizla tráva a ukázala sa (svieža) mládza

a po horách sa zozbierali byliny,

²⁶ (potom) ti (donášajú) odev baránky

a capy (kúpnu) cenu pozemku.

²⁷ A jesto mlieka kozieho dosť na výživu pre teba

aj na výživu pre tvoj dom a na živenie tvojich služobníc.