Kniha prísloví

Naučenia kráľa Lamuela

31  ¹ Naučenia Lamuela, kráľa Massy, ktorým ho naučila jeho matka.

Naučenia

² Čo, syn môj, čože, syn môjho života,

čo (ti), syn mojich sľubov, (povedať)?

 ³ Nedávaj svoju (mužskú) silu ženám (záletným)

a svoju ľúbosť (tým, čo vedia) kráľov zahubiť.

⁴ Nesluší kráľom, Lamuel,

(nesluší kráľom) víno piť

a panovníkom túžiť za nápojom opojným.

⁵ Veď ináč pri popíjaní (by mohli) zabudnúť na zákon

a poprekrúcať právo všetkých bedárov.

⁶ Dávajte chudákovi nápoj opojný

a víno ľuďom skleslým na mysli,

⁷ nech sa napije a zabudne na svoju veľkú chudobu

a nech už ďalej nespomína na svoj trud!

⁸ Otváraj svoje ústa za zmĺknutého

v pravote všetkých ponechaných (na seba)!

⁹ Otváraj svoje ústa, spravodlivo súď

a zastávaj sa práva (človeka) biedneho a chudobného!

Zlatá abeceda o dobrej žene

(Alef)            ¹⁰ Ach, ktože nájde ženu dobrú?

                    Jej cena je nad perly.

(Bet)             ¹¹ Bezpečnosť nachodí srdce jej muža v nej,

                    bo núdze o zisk niet.

(Gimel)         ¹² Gazduje mu dobre, a nie zle

                    po všetky dni svojho života.

(Dalet)          ¹³ Dbá veľmi o vlnu a o ľan

                    a radostne jej ide práca od ruky.

(He)              ¹⁴  Hľa, podobá sa lodiam kupeckým:

                     zďaleka dováža si výživu.

(Vau)            ¹⁵ Veď vstáva ešte za noci

                     a rozdeľuje pokrm svojej čeľadi

                     a prácu svojim dievčatám.

(Zain)            ¹⁶ Zobzrie sa za poľom a (hneď) ho kupuje,

                     vinicu vysádza zo zárobku svojich rúk.

(Chet)            ¹⁷  Chrabrosťou si prepasuje bedrá

                     a zosilňuje svoje ramená.

(Tet)              ¹⁸ Tu sladko zakúša, aké dobré je jej podnikanie,

                     nezhasína jej svetlo za noci.

(Jod)              ¹⁹ Jej ruky siahajú po praslici,

                     prstami drží vreteno.

(Kaf)             ²⁰ Kde bedár, tam svoju ruku otvára

                     a k chudákovi ruky vystiera.

(Lamed)         ²¹ Ľakať sa neľaká, čo s čeľaďou, keď (príde) sneh,

                     bo všetka jej čeľaď má po dvoch oblekoch.

(Mem)           ²² Má narobené prikrývadlá pre seba,

                     batist a purpur sú jej odevom.

(Nun)            ²³ Navôkol povestný je jej muž pri bránach

                     na zasadaniach so starcami krajiny.

(Samech)        ²⁴ Speňažuje tiež jemné šatstvo, ktoré vyrába,

                     a kupcom odpredáva opasky.

(Ajin)            ²⁵ Ako jej svedčia moc a krása za odev,

                     tak s úsmevom sa díva na budúci deň.

(Pe)               ²⁶ Prehovoria jej ústa s múdrosťou,

                     láskavé slová sú na jej jazyku.

(Çade)              ²⁷ Sleduje priebeh všetkej práce po dome

                     a nejedáva z chleba záhaľčivého.

(Qof)             ²⁸ Keď prehovoria jej synovia, dobrorečia jej

                     a jej manžel zahŕňa ju pochvalou:

(Reš)              ²⁹ „Rúče sa namáhalo veľa žien,

                     lež ty si ich všetky predstihla.“

(Šin)              ³⁰ Spanilosť je klam a krása – daromnosť;

                     chválu si zasluhuje žena, čo sa bojí Pána.

(Tau)              ³¹ (Tak teda) dožičte jej z ovocia jej rúk

                     a nech jej skutky zvestujú v bránach jej chválu!