Kniha prísloví
30 1 Slová Agura, Jakeho syna z Massy.
(Takto zneje) výrok (tohto) muža:
Vyznanie
Ja trápil som sa, Bože, do vysilenia,
do vysilenia som sa trápil, Bože, a som na konci.
2 Veď menej viem než (ktorýkoľvek) muž
a nemám rozum ako iní ľudia,
3 nenaučil som sa múdrosti
a nenadobudol som vedomosti o Najsvätejšom.
4 Kto vstúpil do neba a (zasa) zostúpil?
Kto do svojho priehrštia vietor zozbieral?
Kto zviazal vody do odevu?
Ktože dal povstať všetkým zemským končinám?
Ako sa menuje a ako sa volá jeho syn? Ak to vieš.
5 Každá Božia reč je rýdza,
je štítom tým, čo dúfajú v neho.
6 Nepridávaj nič k jeho výrokom,
aby ťa nestrestal a nedokázalo sa, že si luhárom.
Prosba
7 Dve veci prosím od teba,
neodopri mi (ich), pokým nezomriem:
8 Nepravdivosť a lživú reč
(ráč) vzdialiť odo mňa!
Nedávaj mi ani chudobu, ani bohatstvo,
udeľ mi (vždy iba toľko, koľko) potrebujem na živobytie,
9 aby som sa nenasýtil (var’) a nezaprel ťa
a nepovedal: „Kto je Pán?“,
alebo neschudobnel (vari), a (tak) nekradol
a nepotupil meno svojho Boha.
Príslovia a výpovede
10 Nehanob sluhu pred jeho pánom,
veď by ťa klial, a ty by si sa previnil.
11 Je pokolenie, ktoré kľaje svojho otca
a svojej matke nedobrorečí.
12 Je pokolenie, ktoré je čisté podľa svojho názoru,
hoci sa z neho nezmyl jeho hnus.
13 Je pokolenie, ktoré sa (na všetko) díva zvysoka
a ktoré zdvíha brvy vozvysok.
14 Je pokolenie so zubmi (ako) paloše
a s črenovými zubmi (sťaby) kosáky,
by zosekalo biednych zo sveta
a núdznych z povrchu zemského.
(a ony hovoria): „Daj! Daj!“
Tri (veci) sú, čo nedajú sa nasýtiť,
a štyri, (ktoré nikdy) nepovedia: „Dosť!“
16 Podsvetie a lono ženy bezdetnej,
zem, čo sa (nikdy) nenapije vody nadostač,
a oheň, ktorý (nikdy) nehovorí: „Dosť!“
17 Oko, ktoré robí (z) otca posmešky
alebo zhŕda poslušnosťou voči materi,
vyďobú na potoku havrany
a zožerú ho supie mláďatá.
18 Tri (veci) sú mi podivné
a štyri nepochopiteľné (vonkoncom):
19 Púť orla na nebeskej (oblohe),
púť hada na skale,
púť lode morskou šíravou
a (napokon) púť muža k mladici.
20 Taká je aj cesta cudzoložnej ženy:
Naje sa, a (potom) si poutiera ústa
a povie: „Neurobila som nič zlé.“
21 Pre troje (vecí) chvie sa zem
a štvoro nemôže zniesť (nijako):
22 Pre raba, keď sa stane vladárom,
pre chmuľa, keď má chleba dosýta,
23 pre neľúbenú (ženu), keď sa vydáva,
a pre slúžku, čo zapudzuje svoju gazdinú.
24 (Je) štvoro drobných (tvorov) na zemi,
a (pritom) sú múdre náramne:
25 Mravce sú malý národ,
a predsa sa v lete zásobujú potravou.
26 Hvizdáky nie sú dáke mocné pokolenie,
a (jednako) si zakladajú svoje sídla na skale.
27 Kobylky kráľa nemajú,
a (predsa) všetky tiahnu rojom usporiadaným.
28 Jašteričku chytíš rukami,
a (jednako) býva v kráľovských palácoch.
29 Traja sú, čo si rázne kráčajú,
a štyria, ktorí chodia strmým (kročajom):
30 Lev, (ktorý je) najmocnejší medzi zvermi
a nezvrtne sa spiatky pred nikým,
31 kôň, osedlaný (do boja), a cap;
a kráľ, (keď ide) v čele svojho vojenského zástupu.
32 Či si už býval pochabý a vynášal si sa,
alebo si rozvažoval: Ruku na ústa!
33 Veď úderom na mlieko vzniká maslo,
úderom na nos vyrinie sa krv
a úderom na hnev skrsá spor.