Kniha prísloví
Múdrosť povoláva na hostinu k sebe
9 1 Múdrosť si postavila dom;
na siedmich stĺpoch spočíva.
2 Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno
a prestrela svoj stôl.
3 Vyslala svoje služobnice zvestovať
z najvyššej mestskej výšiny:
4 „Ten, kto je pochabý, nech uchýli sa sem,
(a) komu chýba rozum, toho poučím.
5 Poďte (a) jedzte z môjho pokrmu
a pite z vína, čo som namiešala!
6 Opusťte pochabosť a budete žiť,
budete kráčať cestou rozvážnosti.
7 Kto dohovára posmievačovi, sám upadáva do hanby
a kto karhá bezbožného, (utržuje) potupu.
8 Nekarhaj posmievača, aby v ňom neskrsla voči tebe nenávisť,
pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád.
9 Daj (poučenie) múdremu a bude ešte múdrejší.
Poučuj bezúhonného a pribudne mu ponaučenia.
10 Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom
a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.
11 Bo skrze mňa sa rozmnožia tvoje dni
a pridá sa ti k rokom života.
12 Ak si skúsený, sám pre seba si skúsený,
ak si posmievač, len ty sám budeš znášať trest.“
Pochabosť takisto povoláva na hostinu
13 Pochabou ženou vášeň lomcuje
a vyzná sa len v zvádzaní.
14 Vysedá predo dvermi svojho príbytku
na stolci v meste vysoko,
15 by pozývala vôkolidúcich,
čo mieria priamo, kam im treba ísť.
16 „Kto je hlúpy, nech zabočí sem!“
A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:
17 „Ukradnutá voda je sladšia
a pokútny chlieb je chutnejší!“
18 Ale nevie, že sú tam tiene
(a že) jej pozvaní sú v priepadlisku podsvetia.