Kniha prísloví
Odmena spravodlivosti a štedrosti, trest lakomstva a bezcitnosti
28 1 Bezbožný uteká, hoc ho nik neplaší,
spravodlivý sa však cíti (taký) bezpečný ako levíča.
2 Bezprávie krajiny často mení kniežatá,
ale pod rozumným a rozvážnym mužom dlho sa žije v pokoji.
3 Zločinný hospodár, ktorý utláča bedárov,
(je ako) splavujúci dážď, po ktorom chleba niet.
4 Tí, čo nezachovávajú zákon, chvália bezbožníka,
tí však, čo zákon dodŕžajú, stavajú sa proti nemu na odpor.
5 Zlí ľudia nemajú rozvážneho úsudku,
lež (ľudia), čo hľadajú Pána, rozumejú všetko.
6 Lepší je chudák, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti,
ako boháč, (ktorý chodí) kľukatými cestami.
7 Kto zachováva zákon, je syn rozumný,
kto sa však kamaráti s hodovníkmi, robí hanbu svojmu otcovi.
8 Kto rozmnožuje svoj majetok úrokmi a úžerou,
zhromažďuje ho (pre toho, kto) sa zľutúva nad chudobnými.
9 (Ak niekto) odvracia svoj sluch, aby nečul zákon,
jeho modlitba je priam hanebnosť.
10 Kto na zlú cestu zvádza statočných, do svojej vlastnej jamy padne,
a bezúhonní zdedia blaženosť.
11 Boháčovi sa zdá, že múdrosť (vychlípal),
rozumný bedár ho však prezrie.
12 Keď spravodliví jasajú, je slávy dosť a dosť,
keď sa však bezbožní dostávajú napovrch, ľudia sa rozpŕchnu.
13 Tomu, kto tají svoje previnenia, povodí sa zle,
kto sa však vyzná (z nich) a nechá (hriech), dosiahne milosrdenstvo.
14 Blahoslavený človek, ktorý sa bojí jednostaj,
lež do nešťastia upadne ten, kto je srdca tvrdého.
15 Revúci lev a medveď túlavý
je nad úbohým ľudom bezbožný panovník.
16 Vladár, ktorý nemá rozumnosti, (býva) veľký vydierač,
(no iba) ten, kto nenávidí nestatočný zisk, bude dlho žiť.
17 Človeku, čo sa ľudskou krvou poškvrnil,
(hoc) uteká priam až po jamu, nech nik ruku nepodá.
18 Kto chodí neporušený, zachráni sa,
lež (ten, kto chodí) po dvoch cestách, padne na jednej.
19 Kto obrába svoju zem, má chleba dosýta,
kto sa však zháňa za daromnicami, nasýti sa chudoby.
20 Statočný človek bude veľmi požehnávaný,
lež toho, kto chce rýchle zbohatnúť, trest neminie.
21 Je mrzké nadržiavať osobám,
a nejeden človek sa pre kus chleba dopúšťa priestupku.
22 Závistlivý človek sa zháňa za majetkom
a nevie, že núdza príde naň.
23 Kto karhá človeka, potom nájde (uňho viac) vďačnosti
ako ten, kto sa mu podlizuje jazykom.
24 Kto kradne svojmu otcovi a svojej materi
a hovorí: „To nie je hriech,“
je roveň vrahovi.
25 Chamtivec nieti spor,
ale kto dúfa v Pána, bude (všetkým) oplývať.
26 Kto sa (len) na svoj rozum spolieha, je pochabý,
kto však chodí múdro, ten sa zachráni.
27 Kto dáva chudobnému, nemá nedostatok (ničoho),
kým tomu, čo si (pred ním) zrak zakrýva, zlorečiť budú veľmi.
28 Keď sa násilníci dostávajú navrch, treba sa skryť človeku,
a keď je po nich, spravodliví sa vzmáhajú.