Prvá kniha kroník

Prvá kniha kroník

23 O levitoch. – 1 Keď Dávid ostarel a bol sýty veku, ustanovil za kráľa nad Izraelom svojho syna Šalamúna 2 a zhromaždil všetky izraelské kniežatá, kňazov a levitov.

 3 Levitov spočítali od tridsaťročných nahor a ich počet bol podľa hláv tridsaťosemtisíc mužov.  4 „Z nich bude dvadsaťštyritisíc viesť službu v Božom dome, šesťtisíc bude pisármi a sudcami, 5 štyritisíc vrátnikmi a štyritisíc bude oslavovať Pána na nástrojoch, ktoré som na oslavovanie dal urobiť.“ 6 Dávid ich rozdelil na skupiny podľa Léviho synov Gersona, Kaáta a Merariho. 7 Ku Gersonovi patrili: Ládan a Semei. 8 Synovia Ládana: pohlavár Jehiel, Zetan a Joel, traja. 9 Semeiho synovia: Salomit, Hosiel a Aran, traja. To sú pohlavári Ládanovej rodiny. 10 Semeiho synovia: Lehet, Ziza, Jaus a Baria. Títo štyria sú synovia Semeiho. 11 Jachat bol prvý, Ziza druhý. Jaus a Baria nemali mnoho synov, preto ich počítali za jednu rodinu a jednu triedu.

12 Kaátovi synovia Amram, Isaár, Hebron a Oziel, štyria. 13 Amramovi synovia boli Áron a Mojžiš. Árona oddelili, aby slúžil veľsvätyni, on a jeho synovia naveky, aby pálil pred Pánom tymian, aby mu slúžil a jeho menom žehnal naveky. 14 Mojžiš bol muž Boží. Jeho synovia sa volali podľa kmeňa Léviho. 15 Mojžišovi synovia: Gerson a Eliezer. 16 Gersonovi synovia: pohlavár Subuel. 17 Eliezerovi synovia: pohlavár Rohobiáš. Eliezer nemal iných synov, ale Rohobiášovi synovia sa veľmi rozmnožili. 18 Isaárovi synovia: pohlavár Salomit. 19 Hebronovi synovia: pohlavár Jeriáš, druhý Amariáš, tretí Jahaziel, štvrtý Jekmám. 20 Ozielovi synovia: pohlavár Micha, druhý Jesiáš.

21 Merariho synovia: Moholi a Musi. Moholiho synovia Eleazar a Kis. 22 Keď Eleazar zomrel, nemal synov, len dcéry, ktoré si vzali ich bratia, Kisovi synovia. 23 Musiho synovia: Moholi, Eder a Jerimot, traja.

24 To sú synovia Léviho podľa ich rodov, pohlavári rodín, spočítaní pri sčítaní podľa mien a hláv, zamestnaní v službe pri Pánovom dome od dvadsaťročných nahor. 25 Lebo Dávid povedal: „Pán, Boh Izraela, zaistil svojmu ľudu pokoj a bude bývať v Jeruzaleme naveky. 26 A leviti už nemusia prenášať príbytok a všetko služobné náradie.“  27 (Lebo podľa posledných Dávidových slov patria do počtu leviti od dvadsaťročných nahor.)  28 „Ich miesto bude po ruke Áronových synov, v službe pri Pánovom dome, na nádvoriach, v izbách, pri očistách rozličných posvätných vecí, pri prácach spojených so službou Božieho domu,  29 pri predkladných chleboch, pri jemnej múke na nekrvavé obety, pri nekvasených posúchoch, pri panviciach, pri miesení, ako aj pri všetkých obsahových a dĺžkových mierach.  30 Každé ráno musia nastúpiť a oslavovať a chváliť Pána; podobne aj večer 31 a zakaždým, keď sa budú Pánovi obetovať celopaly, po sobotách, novmesiacoch a slávnostiach podľa počtu, ktorý majú trvale určený pred Pánom. 32 V službe Pánovho domu musia zachovávať predpisy stánku zhromaždenia, predpisy svätyne a predpisy svojich bratov, Áronových synov.“

 
3. Tieto výsledky pochádzajú zo staršieho sčítania, keď leviti začínali službu len v 30. roku svojho veku, pozri Nm 4, 2 n. V časoch Dávida konali službu už od 20. roku; pozri verše 24 a 27.
4. Verše 4 – 5 sú Dávidove slová, ktorými roztrieďuje levitov, preto hovorí v prvej osobe. Menoslov tried je nižšie v kapitole 24.
27. Verš 27 je len poznámka, ktorá vysvetľuje, že Dávid rozšíril počet službukonajúcich levitov, lebo pribral do služby aj 20- – 30-ročných. Pri chráme ich bolo treba viac, ale zato táto služba bola ľahšia ako pri prenášaní svätostánku a jeho náradia na púšti, preto ju mohli konať aj mladší leviti.
28. Verš 28 pokračuje Dávidove slová. Pod izbami rozumej miestnosti pristavené okolo chrámu.
29. O predkladných chleboch pozri Lv 24, 8; 7, 12 – 14; 8, 26. – O múčnej obete Lv 2, 1. – O nekvasených posúchoch Lv 2, 4; na panviciach sa piekli koláče; porov. Lv 2, 5; 7, 9. – O mierach pozri Ex 29, 40; Lv 19, 35. – Všetky tieto veci boli potrebné k bohoslužbe. K obetiam potrebné veci bolo treba merať a vážiť; to bola povinnosť levitov.
30. Verše 30 n. hovoria o posvätnom speve.
Prvá kniha kroník