Prvá kniha kroník

Prvá kniha kroník

16 Vzdávanie vďaky. – 1 Keď Božiu archu doniesli, postavili ju uprostred stanu, ktorý pre ňu postavil Dávid, a obetovali celopaly a pokojné obety pred Bohom. 2 Keď Dávid dokončil celopaly a pokojné obety, požehnal ľud v Pánovom mene. 3 Potom nadelil všetkým Izraelitom, mužom i ženám, každému bochník chleba, mäso (?) a hroznový koláč.

4 Potom z levitov ustanovil pred Pánovu archu služobníkov, aby pripomínali, oslavovali a vychvaľovali Pána, Izraelovho Boha. 5 Vedúcim bol Asaf, druhý po ňom Zachariáš, potom Jehiel, Semiramot, Jehiel, Matatiáš, Eliab, Banaiáš a Obededom. Jehiel hral na harfe a citare a Asaf na cimbale. 6 Kňazi Banaiáš a Jeziel však ustavične trúbili pred Božou archou zmluvy. 7 V ten deň odovzdal Dávid do rúk Asafa a jeho bratov prvú oslavu Pána:

 

 8 „Oslavujte Pána, vzývajte jeho meno,

rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.

9 Spievajte mu a hrajte,

rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.

 

10 Jeho svätým menom sa honoste;

nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

11 Hľadajte Pána a jeho moc,

hľadajte vždy jeho tvár.

12 Pamätajte na divy, čo učinil,

na jeho znamenia a na výroky jeho úst,

13 vy, potomci Izraela, Pánovho služobníka,

synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

 

14 On, Pán, je náš Boh;

jeho rozhodnutia platia po celej zemi.

15 Pamätajte večne na jeho zmluvu,

na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,

16 na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel,

na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

17 Jakubovi to stanovil za zákon,

Izraelovi za zmluvu večitú,

18 keď povedal: »Tebe dám kanaánsku krajinu

ako váš podiel dedičný.«

 

19 Keď ich bolo ešte neveľa,

iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine

20 a od kmeňa prechodili ku kmeňu,

z jedného kráľovstva k inému národu,

21 nedovolil, aby im niekto krivdil;

i kráľov karhal kvôli nim:

22 »Netýkajte sa mojich pomazaných,

neubližujte mojim prorokom.«

 

23 Spievaj Pánovi, celá zem!

Zvestujte jeho spásu deň čo deň.

24 Ohláste jeho slávu pohanom

a jeho zázraky všetkým národom.

25 Lebo veľký je Pán a veľkej chvály hoden,

viac ako všetkých bohov treba sa ho báť.

26 Lebo ničoty sú všetci bohovia pohanov,

ale Pán stvoril nebesia.

27 Vznešenosť a krása pred ním,

moc a radosť tam, kde on je.

 

28 Vzdávajte Pánovi, rodiny národov,

vzdávajte Pánovi slávu a česť,

29 vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena.

Prineste obetné dary a vstúpte pred jeho tvár,

klaňajte sa Pánovi v posvätnom rúchu.

30 Nech sa pred ním chveje celá zem;

on upevnil zemekruh, nepohne sa.

 

31 Tešte sa, nebesia, plesaj, zem;

nech hlásajú medzi pohanmi: »Pán kraľuje!«

32 Nech more zahučí a čo ho napĺňa,

nech plesá pole a všetko, čo je na ňom.

33 I zajasajú stromy lesa pred Pánom,

že prichádza súdiť zem.

 

34 Oslavujte Pána, lebo je dobrý,

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

35 Povedzte: »Zachráň nás, Bože, náš spasiteľ,

zhromaždi a vysloboď nás z krajín pohanských,

aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť

a honosiť sa tvojimi chválospevmi.

36 Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,

od vekov až naveky.«“

 

A všetok ľud nech privolá: „Amen!“ a: „Chvála Pánovi!“

37 A nechal tam pri Pánovej arche zmluvy Asafa a jeho bratov, aby pred archou ustavične konali službu, každý deň podľa poriadku. 38 Jedutunovho syna Obededoma, Hosu a ich bratov, šesťdesiatich ôsmich, (ustanovil) za vrátnikov. 39 Kňaza Sadoka a jeho bratov (nechal) ako kňazov pred Pánovým príbytkom na výšine, ktorá bola v Gabaone, 40 aby na zápalnom oltári ustavične ráno i večer prinášali Pánovi celopaly podľa všetkého toho, čo je napísané v Pánovom zákone, ktorý uložil Izraelu. 41 A s nimi Hemana a Jedutuna a ostatných vybraných, ktorí boli vypočítaní podľa mien, aby oslavovali Pána, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. 42 A u nich, u Hemana a Jedutuna, trúby a cimbaly, aby hrali na nich a na všetkých Božích hudobných nástrojoch. Jedutunových synov (ustanovil) k bráne.

43 Potom odišiel všetok ľud, každý do svojho domu, a Dávid sa vrátil požehnať svoj dom.

 

 

8 – 36. Chválospev je zložený zo žalmov, a to 8 – 22 = Ž 105, 1 – 5. Verše 23 – 33 = Ž 96. Verš 34 = Ž 106, 1. Verš 35 = Ž 106, 47. Verš 36 je chváloreč podobná tým, ktorými sa zakončujú prvé štyri zbierky žalmov.
Prvá kniha kroník