Evanjelium podľa Lukáša
14 V sobotu uzdravujte chorého na vodnatieľku. – 1 V istú sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. 2 A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku. 3 Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: „Slobodno v sobotu uzdravovať či nie?“ 4 Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil. 5 A tamtým povedal: „Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?“ 6 A nevedeli mu na to odpovedať.
Prvé a posledné miesto. – 7 Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: 8 „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; 9 a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: ,Uvoľni miesto tomuto.‘ Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. 10 Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: ,Priateľu, postúp vyššie!‘ Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi. 11 Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
Nezištné pozvanie hostí. – 12 A tomu, čo ho pozval, povedal: „Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. 13 Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. 14 A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“
Podobenstvo o veľkej večeri. – 15 Keď to počul jeden zo spolustolujúcich, povedal mu: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.“ 16 On mu povedal: „Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí. 17 Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: ,Poďte, už je všetko pripravené.‘ 18 A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: ,Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ 19 Druhý povedal: ,Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ 20 A ďalší povedal: ,Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.‘ 21 Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: ,Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!‘ 22 A sluha hlásil: ,Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.‘ 23 Tu pán povedal sluhovi: ,Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom. 24 Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.‘“
Kto môže byť Ježišovým učeníkom. – 25 Išli s ním veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: 26 „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. 27 A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.
28 Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? 29 Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať: 30 ,Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.‘ 31 Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? 32 Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru. 33 Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.
34 Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju napravia? 35 Nehodí sa ani do zeme, ani do hnoja, ale ju vyhodia von. Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“