Evanjelium podľa Lukáša

Evanjelium podľa Lukáša

II. Príprava Ježišovej činnosti, 3, 1 – 4, 13

 

3 Vystúpenie Jána Krstiteľa. –  1 V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne,  2 za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša. 3 Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov,  4 ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša:

 

„Hlas volajúceho na púšti:

,Pripravte cestu Pánovi,

 vyrovnajte mu chodníky!

5 Každá dolina sa vyplní

a každý vrch a kopec zníži.

Čo je krivé, bude priame,

a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou.

6 A každé telo uvidí Božiu spásu.‘“

 

Jánovo kázanie. 7 Ale zástupom, čo prichádzali k nemu, aby sa mu dali pokrstiť, hovoril: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu!? 8 Prinášajte teda ovocie hodno pokánia a nepokúšajte sa nahovárať si: ,Naším otcom je Abrahám!‘ – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. 9 Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.“

10 Zástupy sa ho pýtali: „Čo teda máme robiť?“ 11 On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“ 12 Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“ 13 On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“ 14 Pýtali sa ho aj vojaci: „A čo máme robiť my?“ Vravel im: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“

 

Jánovo svedectvo o Kristovi. 15 Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. 16 Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. 17 V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“

 

Uväznenie Jána. 18 A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.  19 Ale keď karhal tetrarchu Herodesa pre Herodiadu, manželku jeho brata, a za všetko zlé, čo porobil, 20 Herodes dovŕšil všetko tým, že Jána zatvoril do väzenia.

 

Pokrstenie Ježiša. –  21 Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, 22 zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“

 

Rodokmeň Ježiša Krista. –  23 Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov. A mysleli si, že je synom Jozefa, ktorý bol synom Héliho, 24 on Matata, on Léviho, on Melchiho, on Janneho, on Jozefa, 25 on Matatiáša, on Amosa, on Nahuma, on Esliho, on Naggeho, 26 on Maatu, on Matatiáša, on Semeja, on Jozecha, on Jódu, 27 on Joannu, on Rézu, on Zorobábela, on Salatiela, on Nériho, 28 on Melchiho, on Addiho, on Kozama, on Elmadama, on Era, 29 on Jezusa, on Eliezera, on Jorima, on Matata, on Léviho, 30 on Simeona, on Júdu, on Jozefa, on Jonama, on Eliakima, 31 on Meleu, on Mennu, on Matatana, on Nátana, on Dávida, 32 on Jesseho, on Obeda, on Bóza, on Salu, on Násona, 33 on Aminadaba, on Admina, on Arniho, on Ezroma, on Faresa, on Júdu, 34 on Jakuba, on Izáka, on Abraháma, on Táreho, on Nachora, 35 on Serucha, on Ragaua, on Fáleka, on Ebera, on Salu, 36 on Kainana, on Arfaxada, on Sema, on Noema, on Lamecha, 37 on Matuzalema, on Henocha, on Jareda, on Maleleela, on Kainana, 38 on Enosa, on Seta, on synom Adama, ktorý bol od Boha.

1 – 18. Mt 3, 1 – 12; Mk 1, 1 – 18; Jn 1, 19 – 31.

1. Lukáš opisuje skutočné udalosti a zvýrazňuje to tým, že dejiny spásy včleňuje do svetských dejín. Presne určuje čas vystúpenia Jána Krstiteľa.
2. Veľkňaz Annáš bol v tom čase už zosadený. Jeho zaťa Kajfáša Rimania ustanovili za úradujúceho veľkňaza. Pre Židov však zostal veľkňazom aj naďalej Annáš. Jeho vplyv nezanikol ani po zosadení. Preto Lukáš spomína oboch, Annáša aj Kajfáša.
4 – 6. Iz 40, 3 – 5.
19 – 20. Mt 14, 3 – 12; Mk 6, 17 – 29.
21 – 22. Mt 3, 13 – 17; Mk 1, 9 – 11; Jn 1, 32 – 34.
23 – 38. Mt 1, 17. ‒ Ježišov rodokmeň u Lk sa v mnohom odlišuje od Matúšovho. Lukášovo evanjelium je určené pre obrátených z pohanstva, preto so zreteľom na nich i rodokmeň Ježiša Krista ide až k samému praotcovi celého ľudského pokolenia, aby aj tým vyniklo, že Ježiš je Spasiteľom všetkých ľudí. – Jozefovi predkovia sú u Lk iní ako u Mt. Vysvetlenie podávajú cirkevní otcovia, odvolávajúc sa na švagrovské manželstvo, a myslia, že oba rodokmene uvádzajú predkov sv. Jozefa. Jeden evanjelista však uvádza prirodzený pôvod sv. Jozefa (Mt), druhý zasa legálny pôvod (Lk) podľa ustanovenia o švagrovskom manželstve (Dt 25, 5 – 6). Podľa toho Jakub (u Mt) a Héli (u Lk) by boli vlastní bratia od spoločnej matky. Héli zomrel bez potomka. Jeho vdovu si vzal Jakub a od nej mal syna Jozefa. Tak môže byť Jozef súčasne synom Jakubovým (prirodzeným) a Héliho (legálnym).
Evanjelium podľa Lukáša