Evanjelium podľa Lukáša

7 Uzdravenie stotníkovho sluhu. –  ¹ Keď skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. ² Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. ³ Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil. ⁴ Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil, ⁵ lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil.“ ⁶ Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. ⁷ Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie! ⁸ Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ,Choď!‘ – ide; inému: ,Poď sem!‘ – tak príde; a svojmu sluhovi: ,Urob toto!‘ – on to urobí.“ ⁹ Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!“ ¹⁰ A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého.

Vzkriesenie syna naimskej vdovy. –  ¹¹ Potom išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. ¹² Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. ¹³ Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!“ ¹⁴ Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ ¹⁵ Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke. ¹⁶ Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a: „Boh navštívil svoj ľud.“ ¹⁷ A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.

Otázka Jána Krstiteľa. –  ¹⁸ O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci. ¹⁹ Ján si zavolal dvoch svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ ²⁰ Keď muži k nemu prišli, povedali: „Poslal nás k tebe Ján Krstiteľ a pýta sa: ,Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?‘“ ²¹ Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. ²² A tak im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli. Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. ²³ A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“

Ježišovo svedectvo o Jánovi. – ²⁴ Keď Jánovi poslovia odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? ²⁵ Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských domoch. ²⁶ Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka.  ²⁷ Lebo to o ňom je napísané: ,Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.‘

²⁸ Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján. Ale ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on.“ ²⁹ A všetok ľud, čo ho počúval, ba aj mýtnici uznali Božiu spravodlivosť, keď sa dali pokrstiť Jánovým krstom. ³⁰ Ale farizeji a zákonníci zmarili v sebe Boží úmysel, lebo sa mu nedali pokrstiť.

Ježišov súd nad hriešnym pokolením. – ³¹ „Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní? ³² Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé:

,Pískali sme vám, a netancovali ste;

nariekali sme, a neplakali ste.‘

³³ Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: ,Je posadnutý zlým duchom.‘ ³⁴ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: ,Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ ³⁵ No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.“

Kajúca a milujúca žena. –  ³⁶ Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. ³⁷ V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom,  ³⁸ s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom.

³⁹ Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.“ ⁴⁰ Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať.“ On odvetil: „Povedz, Učiteľ!“ ⁴¹ „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. ⁴² Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“ ⁴³ Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“ On mu povedal: „Správne usudzuješ.“ ⁴⁴ Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. ⁴⁵ Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. ⁴⁶ Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. ⁴⁷ Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“ ⁴⁸ A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ ⁴⁹ Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“ ⁵⁰ On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“