Evanjelium podľa Lukáša

Tri podobenstvá o milosrdenstve, 15, 1 ‒ 32

15. a) Podobenstvo o stratenej ovci. –  ¹ Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. ² Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi. ³ Preto im povedal toto podobenstvo: ⁴ „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? ⁵ A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, ⁶ a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ,Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.‘ ⁷ Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.

b) Podobenstvo o stratenej drachme. –  ⁸ Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde? ⁹ A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: ,Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.‘ ¹⁰ Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“

c) Podobenstvo o márnotratnom synovi. –  ¹¹ A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. ¹² Mladší z nich povedal otcovi: ,Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. ¹³ O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. ¹⁴ Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. ¹⁵ Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť.  ¹⁶ I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. ¹⁷ Vstúpil teda do seba a povedal si: ,Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu.  ¹⁸ Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. ¹⁹ Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ ²⁰ I vstal a šiel k svojmu otcovi.

Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. ²¹ Syn mu povedal: ,Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘ ²² Ale otec povedal svojim sluhom: ,Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! ²³ Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, ²⁴ lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať.

²⁵ Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. ²⁶ Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. ²⁷ Ten mu povedal: ,Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ ²⁸ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. ²⁹ Ale on odpovedal otcovi: ,Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. ³⁰ No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ ³¹ On mu na to povedal: ,Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. ³² Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“