Evanjelium podľa Lukáša
17 O pohoršení. – 1 Potom povedal svojim učeníkom: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! 2 Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, ako by mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. 3 Dávajte si pozor!
O odpúšťaní. – Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu! 4 A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: ,Ľutujem,‘ odpusť mu!“
Sila viery. – 5 Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ 6 Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ,Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,‘ poslúchla by vás.
Neužitoční sluhovia. – 7 Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ,Hneď si poď sadnúť k stolu‘? 8 Vari mu nepovie skôr: ,Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? 9 Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? 10 Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ,Sme neužitoční sluhovia, urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“
Desať malomocných. – 11 Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu. 12 Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali 13 a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ 14 Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení. 15 Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. 16 Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. 17 Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? 18 Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“ 19 A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“
Príchod Božieho kráľovstva. – 20 Keď sa ho farizeji opýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. 21 Ani nepovedia: ,Aha, tu je!‘ alebo: ,Tamto je!‘, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“
Deň Syna človeka. – 22 A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. 23 A povedia vám: ,Hľa, tu je!‘, ,Hľa, tamto je!‘ Nechoďte nikde, nebežte za nimi! 24 Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň. 25 Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne. 26 Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. 27 Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých. 28 Podobne, ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali, 29 ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili. 30 Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. 31 Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad. 32 Spomeňte si na Lotovu ženu. 33 Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho. 34 Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá. 35 Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.“ (36)
37 Oni sa ho opýtali: „Kde, Pane?“ On im povedal: „Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly.“