Evanjelium podľa Lukáša

VI. Umučenie, 22, 1 – 23, 56

22 Judášova zrada. –  ¹ Blížili sa sviatky Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľká noc. ² Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu. ³ Tu vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich; ⁴ i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi stráže, ako im ho vydá. ⁵ Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze. ⁶ On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho, keď s ním nebude zástup.

Príprava veľkonočnej večere. –  ⁷ Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka. ⁸ Poslal Petra a Jána so slovami: „Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!“ ⁹ Oni sa ho opýtali: „Kde ju máme pripraviť?“ ¹⁰ Povedal im: „Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, ¹¹ a majiteľovi domu povedzte: ,Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?‘ ¹² On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte.“ ¹³ Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.

Ustanovenie Eucharistie. – ¹⁴ Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. ¹⁵ Tu im povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. ¹⁶ Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“ ¹⁷ Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: „Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. ¹⁸ Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“  ¹⁹ Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“  ²⁰ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.

Označenie zradcu. –  ²¹ A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole. ²² Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človeku, ktorý ho zrádza!“ ²³ A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť.

Spor učeníkov o prvenstvo. –  ²⁴ Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší.  ²⁵ Povedal im: „Králi národov panujú nad nimi a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. ²⁶ Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník. ²⁷ Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.

Odmena sľúbená apoštolom. –  ²⁸ Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach ²⁹ a ja vám dám kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, ³⁰ aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.

Pán sa modlí za Petra. –  ³¹ Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. ³² Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“ ³³ On mu povedal: „Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť.“ ³⁴ Ale Ježiš povedal: „Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.“

Reč o mečoch. –  ³⁵ Potom im povedal: „Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?“ Oni odpovedali: „Nie.“ ³⁶ On im povedal: „Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč.  ³⁷ Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: ,Započítali ho medzi zločincov.‘ Lebo sa spĺňa o mne všetko.“  ³⁸ Oni hovorili: „Pane, pozri, tu sú dva meče.“ On im povedal: „Stačí.“

Ježiš na Olivovej hore. –  ³⁹ Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním. ⁴⁰ Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ ⁴¹ Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: ⁴² „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ ⁴³ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, ⁴⁴ pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. ⁴⁵ Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku. ⁴⁶ I povedal im: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“

Zajatie Ježiša. –  ⁴⁷ Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. ⁴⁸ Ježiš mu však povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ ⁴⁹ Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, povedali: „Pane, máme udrieť mečom?“ ⁵⁰ A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. ⁵¹ Ale Ježiš povedal: „Nechajte to už!“ I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho. ⁵² Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca. ⁵³ Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna.“

Peter zapiera Ježiša. –  ⁵⁴ Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do veľkňazovho domu. Peter šiel zďaleka za nimi. ⁵⁵ Keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich. ⁵⁶ Ako tak sedel pri svetle, všimla si ho ktorási slúžka, zahľadela sa naňho a povedala: ⁵⁷ „Aj tento bol s ním.“ Ale on ho zaprel: ⁵⁸ „Žena, nepoznám ho.“ O chvíľu si ho všimol iný a povedal: „Aj ty si z nich.“ Peter povedal: „Človeče, nie som.“ ⁵⁹ A keď prešla asi hodina, ktosi iný tvrdil: „Veru, aj tento bol s ním, veď je aj Galilejčan.“ ⁶⁰ Peter povedal: „Človeče, neviem, čo hovoríš.“ A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút.  ⁶¹ Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: „Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ ⁶² Vyšiel von a horko sa rozplakal.

Ježiš pred veľradou. –  ⁶³ Muži, ktorí Ježiša strážili, posmievali sa mu a bili ho. ⁶⁴ Zakryli ho a vypytovali sa ho: „Prorokuj, hádaj, kto ťa udrel!“ ⁶⁵ A ešte všelijako ináč sa mu rúhali.

 ⁶⁶ Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu ⁶⁷ a hovorili mu: „Ak si Mesiáš, povedz nám to!“ On im odvetil: „Aj keď vám to poviem, neuveríte, ⁶⁸ a keď sa opýtam, neodpoviete mi.  ⁶⁹ Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci.“ ⁷⁰ Tu povedali všetci: „Si teda Boží Syn?“ On im povedal: „Vy sami hovoríte, že som.“ ⁷¹ Oni povedali: „Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to sami počuli z jeho úst!“