Evanjelium podľa Lukáša

Evanjelium podľa Lukáša

20 Odkiaľ je Kristova moc.  1 Keď v istý deň učil ľud v chráme a hlásal evanjelium, prepadli ho veľkňazi a zákonníci so staršími 2 a hovorili mu: „Povedz nám: Akou mocou toto robíš alebo kto je ten, čo ti dal túto moc?“ 3 On im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Povedzte mi: 4 Jánov krst bol z neba či od ľudí?“ 5 Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: ,Prečo ste mu neuverili?‘ 6 Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján je prorok.“ 7 Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ bol. 8 A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“

 

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch.  9 Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. 10 V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody z vinice. Ale vinohradníci ho zbili a prepustili ho naprázdno. 11 Poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a prepustili naprázdno. 12 Poslal aj tretieho, a oni ho doráňali a vyhodili. 13 Vtedy pán vinice povedal: ,Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.‘ 14 Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: ,To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!‘ 15 Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice? 16 Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.“

Keď to počuli, povedali: „Len to nie!“  17 On sa na nich pozrel a povedal: „Čo teda znamená, čo je napísané:

 

,Kameň, čo stavitelia zavrhli,

stal sa kameňom uholným‘?

 

18 Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.“ 19 Zákonníci a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo.

 

Spor o dani cisárovi.  20 Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci. 21 Opýtali sa ho: „Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a že nehľadíš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. 22 Smieme platiť cisárovi daň či nie?“ 23 On však prehliadol ich lesť a povedal im: 24 „Ukážte mi denár! Čí obraz je na ňom a nápis?“ 25 Oni odpovedali: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!“ 26 A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli.

 

Spor o vzkriesení.  27 Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho:  28 „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. 29 Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. 30 Vzal si ju druhý, 31 potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. 32 Napokon zomrela aj žena. 33 Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“ 34 Ježiš im povedal: „Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú. 35 Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. 36 Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.  37 A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ,Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba‘. 38 A on nie je bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“ 39 Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si to povedal.“ 40 A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.

 

Kristus, Dávidov syn a Pán.  41 On im povedal: „Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?  42 Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov:

 

,Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,

43 kým nepoložím tvojich nepriateľov

za podnožku tvojim nohám.‘

 

44 Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“

 

Varovanie pred zákonníkmi.  45 Ako ho počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom: 46 „Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolice v synagógach a popredné miesta na hostinách. 47 Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“

 

 

1 - 8. Mt 21, 23 - 27; Mk 11, 27 - 33.
9 - 19. Mt 21, 33 - 46; Mk 12, 1 - 12.
17. Ž 118, 22.
20 - 26. Mt 22, 15 - 22; Mk 12, 13 - 17.
27 - 40. Mt 22, 23 - 33; Mk 12, 18 - 27.
28. Dt 25, 5. ‒ Porov. poznámku k Mt 22, 24.
37. Ex 3, 2 - 6.
41 - 44. Mt 22, 41 - 45; Mk 12, 35 - 37.
42. Ž 110, 1.
45 - 47. Mt 23, 1. 5. 7; Mk 12, 38 - 40.
Evanjelium podľa Lukáša