Evanjelium podľa Marka

Evanjelium podľa Marka

IV. Ježišovo účinkovanie v Jeruzaleme, 11, 1 – 13, 37

 

11 Slávnostný vstup do Jeruzalema. –  1 Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal dvoch svojich učeníkov 2 a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. 3 A keby vám niekto hovoril: ,Čo to robíte?‘, povedzte: ,Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.‘“ 4 Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. 5 Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: „Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?“ 6 Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich. 7 Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. 8 Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli.  9 A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! 10 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!“

11 Tak vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer.

 

Neúrodný figovník . –  12  Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad. 13 Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg.. 14 I povedal mu: „Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!“ A jeho učeníci to počuli.

 

Ježiš vyháňa kupcov z chrámu. –  15 Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice. 16 A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám.  17 A učil ich: „Nie je napísané: ,Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy‘? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“

18 Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie. 19 A keď sa zvečerilo, odišli z mesta.

 

Viera a modlitba. –  20  Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa. 21 Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: „Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol.“ 22 Ježiš im na to povedal: „Majte vieru v Boha.“ 23 Veru, hovorím vám: „Keď niekto povie tomuto vrchu: ,Zdvihni sa a hoď sa do mora,‘ a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to. 24 Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať. 25 A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy.“  (26)

 

Odkiaľ je Kristova moc. –  27 A znova prišli do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší 28 a pýtali sa ho: „Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?“ 29 Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím. 30 Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!“ 31 Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: ,Prečo ste mu teda neuverili?‘ 32 Ale ak povieme: Od ľudí,“ – to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka. 33 Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“ A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“

 

 
1 – 11. Mt 21, 1 – 11; Lk 19, 28 – 38; Jn 12, 12 – 19.
9. Ž 118, 25 – 26.
12 – 14. Mt 21, 18 – 19.

12. Bol to pondelok Veľkého týždňa. O figovníku pozri poznámku k Mt 21, 18 – 22.
15 – 19. Mt 21, 12 – 17; Lk 19, 45 – 48; Jn 2, 14 – 16.
17. Iz 56, 7; Jer 7, 11. ‒ Marek ako jediný zo synoptikov úmyselne uvádza celý výrok Izaiáša, ktorý hovorí o univerzálnosti mesiášskeho kultu.
20 – 25. Mt 21, 20 – 22.
20. Bol to utorok Veľkého týždňa.
26. Tento verš Neovulgáta vynecháva. Ide o interpoláciu z Mt 6, 15. Text znel: „Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.“
27 – 33. Mt 21, 23 – 27; Lk 20, 1 – 8.
Evanjelium podľa Marka