Evanjelium podľa Marka

2 Uzdravenie ochrnutého. –  ¹  O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, ² a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. ³ Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria.  ⁴ A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. ⁵ Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“

⁶ Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: ⁷ „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“ ⁸ Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? ⁹ Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: ,Odpúšťajú sa ti hriechy‘, alebo povedať: ,Vstaň, vezmi si lôžko a choď!‘? ¹⁰ Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: ¹¹ „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“ ¹² A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“

Povolanie Léviho. – ¹³ Znova vyšiel k moru. Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil.  ¹⁴  Ako šiel okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním. ¹⁵ Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho. ¹⁶ Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: „Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ ¹⁷ Ježiš to začul a povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“

Spor o pôste. –  ¹⁸ Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k nemu a pýtali sa: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?“  ¹⁹ Ježiš im povedal: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. ²⁰ No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť. ²¹ Nik neprišíva na starý oblek záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia. ²² A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno, aj mechy, ale nové víno do nových mechov.“

Spor o sobote. –  ²³ V istú sobotu kráčal cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy.  ²⁴ Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“ ²⁵ On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? ²⁶ Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“ ²⁷ I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. ²⁸ A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“