Evanjelium podľa Marka

Evanjelium podľa Marka

9  1 A povedal im: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou.“

 

Ježišovo premenenie. –  2 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. 3 Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. 4 A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. 5 Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ 6 Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. 7 Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ 8 A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša.

 

Otázka o osobe Eliáša. –  9 Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. 10 Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“. 11 A pýtali sa ho: „Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“ 12 On im povedal: „Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú? 13 No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.“

 

Uzdravenie posadnutého chlapca. –  14 Keď prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú. 15 A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho. 16 On sa ich opýtal: „O čom sa s nimi hádate?“ 17 Jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. 18 Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.“ 19 On im povedal: „Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!“ 20 I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny. 21 Ježiš sa opýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?“ On odpovedal: „Od detstva. 22 A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“ 23 Ježiš mu povedal: „,Ak môžeš?!‘ Všetko je možné tomu, kto verí.“ 24 A chlapcov otec hneď vykríkol: „Verím. Pomôž mojej nevere!“ 25 Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: „Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!“ 26 Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: „Zomrel.“ 27 Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal.

28 Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ 29 On im povedal: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.“

 

Druhá predpoveď utrpenia. –  30 Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel,  31 lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ 32 Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.

 

Spor o prvenstvo. –  33 Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“ 34 Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. 35 Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ 36 Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: 37 „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“

 

Skutky v Kristovom mene. –  38 Ján mu povedal: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“ 39 Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. 40 Veď kto nie je proti nám, je za nás. 41 A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.

 

O pohoršení. –  42 Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.

43 Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa.  (44)

45 Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. (46)

47 A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla,  48 kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.  49 Lebo každý bude ohňom solený. 50 Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji.“

 

 

 

1. Pozri poznámku k Mt 16, 27 – 28.
2 – 8. Mt 17, 1 – 8; Lk 9, 28 – 36; 2 Pt 1, 17 – 18.
9 – 13. Mt 17, 9 – 13. ‒ Pozri poznámku k Mt 17, 10 – 13.
14 – 29. Mt 17, 14 – 20; Lk 9, 37 – 42.
30 – 32. Mt 17, 22 – 23; Lk 9, 43 – 45.
31 – 32. Apoštoli si nevedeli predstaviť, ako môže súvisieť utrpenie Mesiáša s uskutočnením jeho vlády.
33 – 37. Mt 18, 1 – 5; Lk 9, 46 – 48.
38 – 41. Lk 9, 49 – 50; Mt 10, 42.
42 – 50. Mt 18, 6 – 9; Lk 17, 1 – 2; Mt 5, 13; 5, 9, 29 – 30; Lk 14, 34.
44 a 46. Tieto verše Neovulgáta vynecháva. Grécky text ich nemá. Je to jednoduché opakovanie verša 48: „Kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.“
48. Iz 66, 24.
49. Každá starozákonná obeť, ak mala byť Bohu milá, mala sa konať podľa predpisu (Lv 2, 13) a musela sa osoliť. Podobne aj každý človek, čo chce byť Bohu milý, musí sa uchrániť pred večnou záhubou a musí byť posolený ohňom a soľou, t. j. musí byť očistený ohňom utrpenia a premáhaním seba.
Evanjelium podľa Marka