Evanjelium podľa Marka
V. Ježišovo umučenie a vzkriesenie, 14, 1 – 16, 20
14 Uznesenie veľrady. – 1 Bolo dva dni pred Veľkou nocou a sviatkami Nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho podvodne chytiť a zabiť. 2 Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“
Pomazanie v Betánii. – 3 Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu. 4 Niektorí sa hnevali a hovorili si: „Načo takto mrhať voňavý olej?! 5 Veď sa mohol tento olej predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným.“ A osopovali sa na ňu.
6 Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok. 7 Veď chudobných máte vždy medzi sebou, a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy. 8 Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. 9 Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“
Judášova zrada. – 10 Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil. 11 Tí sa potešili, keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať.
Príprava na veľkonočnú večeru. – 12 V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“ 13 Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: „Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním 14 a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: ,Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?‘ 15 On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.“ 16 Učeníci odišli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.
Označenie zradcu. – 17 Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. 18 A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou.“ 19 Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“ 20 On im odpovedal: „Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise. 21 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“
Ustanovenie Eucharistie. – 22 Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“ 23 Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. 24 A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých. 25 Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“
Výstraha Petrovi. – 26 Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. 27 Vtedy im Ježiš povedal: „Všetci odpadnete, lebo je napísané: ,Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu.‘
28 Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“ 29 Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli, ja nie.“ 30 Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy zaprieš.“ 31 Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní.
Ježiš v Getsemanskej záhrade. – 32 Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: „Sadnite si tu, kým sa pomodlím.“ 33 Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. 34 Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!“ 35 Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. 36 Hovoril: „Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty.“ 37 Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť? 38 Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ 39 Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40 A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať. 41 Keď prišiel tretí raz, povedal im: „Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. 42 Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko.“
Zajatie Ježiša. – 43 A kým ešte hovoril, prišiel zrazu Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi, zákonníci a starší. 44 Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte!“ 45 Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: „Rabbi.“ A pobozkal ho. 46 Oni položili naň ruky a zajali ho. 47 Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48 Ježiš im povedal: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. 49 Deň čo deň som učil u vás v chráme, a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.“ 50 Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa. 51 No akýsi mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele; a chytili ho. 52 Ale on pustil plachtu a utiekol nahý.
Ježiš pred veľradou. – 53 Ježiša priviedli k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci. 54 Peter šiel zďaleka za ním až dnu do veľkňazovho dvora. Sadol si k sluhom a zohrieval sa pri ohni. 55 Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. 56 Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali. 57 Tu niektorí vstali a krivo proti nemu svedčili: 58 „My sme ho počuli hovoriť: ,Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený.‘“ 59 Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. 60 Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: „Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?“ 61 Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova pýtal: „Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?“ 62 Ježiš odvetil: „Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“
63 Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Načo ešte potrebujeme svedkov? 64 Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?“ A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti.
65 Niektorí začali naňho pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho päsťami a hovorili mu: „Prorokuj!“ Aj sluhovia ho bili po tvári.
Peter zapiera Ježiša. – 66 Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok. 67 Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: „Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom.“ 68 Ale on zaprel: „Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš.“ Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút. 69 Keď ho tam videla slúžka, znova začala vravieť okolostojacim: „Tento je z nich.“ 70 Ale on opäť zapieral. O chvíľku tí, čo tam stáli, znova hovorili Petrovi: „Veru si z nich, veď si aj Galilejčan.“ 71 On sa však začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte.“ 72 Vtom kohút zaspieval druhý raz. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu povedal Ježiš: „Skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ I rozplakal sa.
1. Veľká noc a sviatok Nekvasených chlebov boli dva rozdielne sviatky, ktoré však prakticky splývali. Veľká noc sa začínala večer 14. nisana (pre Židov bol vtedy už 15. nisan, lebo nový deň sa začínal večer). Sviatok Nekvasených chlebov trval od 15. do 21. nisana, teda jeden týždeň. Cez týchto 7 dní sa nesmel jesť kysnutý chlieb.
3. Z koreňov indickej rastliny nardu pripravovali voňavý olej. Alabaster je jemnozrnný, snehobiely priesvitný sadrovec, z ktorého sa zhotovovali nádobky na voňavé oleje, drahé masti a poháre na pitie. Názov je odvodený od mesta Alabastron v Hornom Egypte, kde sa vyskytuje zvláštna odroda tohto nerastu.