Evanjelium podľa Marka

12 Podobenstvo o zlých vinohradníkoch. –  ¹ Potom im začal hovoriť v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. ² V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. ³ Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. ⁴ Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. ⁵ Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. ⁶ Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: ,K môjmu synovi budú mať úctu.‘ ⁷ Ale vinohradníci si povedali: ,To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ ⁸ Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. ⁹ Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.  ¹⁰ Nečítali ste v Písme:

,Kameň, čo stavitelia zavrhli,

stal sa kameňom uholným.

¹¹ To sa stalo na pokyn Pána;

vec v našich očiach obdivuhodná‘?“

¹² A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.

Spor o dani cisárovi. –  ¹³ Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. ¹⁴ Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?“ ¹⁵ Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: „Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!“  ¹⁶ A oni priniesli. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Oni mu odpovedali: „Cisárov.“ ¹⁷ A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ I obdivovali ho.

Spor o vzkriesení. –  ¹⁸ Tu prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho:  ¹⁹ „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. ²⁰ Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale umrel a nezanechal potomka. ²¹ Vzal si ju druhý, ale aj on umrel a nezanechal potomka. Takisto aj tretí. ²² A ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena. ²³ Ktorému z nich bude manželkou pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych? Veď ju mali siedmi za manželku.“ ²⁴ Ježiš im povedal: „Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc? ²⁵ Lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi.  ²⁶ A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: ,Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba‘? ²⁷ A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite.“

Najväčšie prikázanie. –  ²⁸ Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“  ²⁹  Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: ,Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. ³⁰ Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘  ³¹ Druhé je toto: ,Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“ ³² Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si povedal: ,Jediný je a okrem neho iného niet; ³³ a milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily‘ a ,milovať blížneho ako seba samého‘ je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.“ ³⁴ Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ A už sa ho nik neodvážil vypytovať.

Kristus, Dávidov syn a Pán. –  ³⁵ Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?  ³⁶ Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu:

,Pán povedal môjmu Pánovi:

Seď po mojej pravici,

kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy.‘

³⁷ Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“ A veľký zástup ho počúval s radosťou.

Varovanie pred zákonníkmi. –  ³⁸ Ako učil, hovoril: „Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, ³⁹ po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. ⁴⁰ Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“

Obeť vdovy. –  ⁴¹ Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho.  ⁴² Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans. ⁴³ Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. ⁴⁴ Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“