Evanjelium podľa Marka

Evanjelium podľa Marka

Ježiš hovorí v podobenstvách, 4, 1 – 34

 

4 Podobenstvo o rozsievačovi. –  1  A opäť začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. 2 Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril: 3 „Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. 4 Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. 5 Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; 6 ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. 7 Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. 8 Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“ 9 A povedal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“

 

Prečo hovorí v podobenstvách. –  10 Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. 11 On im povedal: „Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách,

 

 12 aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli,

aby počúvali a počúvali, ale nechápali,

aby sa azda neobrátili

a aby sa im neodpustilo.“

 

Vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi. –  13 Potom im povedal: „Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá? 14 Rozsievač seje slovo. 15 Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. 16 Do skalnatej pôdy je zasiate u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú, 17 ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú. 18 A iné, zasiate do tŕnia, je u tých, čo počúvajú slovo, 19 ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku. 20 A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“

 

Podobenstvo o lampe. –  21 Potom im povedal: „Vari je lampa na to, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? A nie na to, aby ju postavili na svietnik? 22 Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť. 23 Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“

 

Podobenstvo o miere. –  24 Ďalej im povedal: „Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám aj pridá. 25 Lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.“

 

Podobenstvo o zasiatom semene. –  26 Ďalej hovoril: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; 27 či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. 28 Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. 29 A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“

 

Podobenstvo o horčičnom zrnku. –  30 A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo, alebo akým podobenstvom ho znázorníme? 31 Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, 32 ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“

 

Záver podobenstiev. –  33 V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. 34 Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.

 

Utíšenie búrky na mori. –  35 V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: „Prejdime na druhý breh.“ 36 I opustili zástup, a vzali ho so sebou tak, ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode. 37 Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. 38 On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ 39 On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho. 40 A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ 41 Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor, i more poslúchajú!“

 
1 – 9. Mt 13, 1 – 9; Lk 8, 4 – 8.

1. Ježiš „opäť začal učiť“, pretože je to už jeho tretie vystúpenie pri mori (2, 13; 3, 7).
10 – 12. Mt 13, 10 – 15; Lk 8, 9 – 10.
12. Iz 6, 9 – 10. ‒ Ak Pán Ježiš hovorí (narážajúc na Iz 6, 9 a nasl.), „aby sa azda neobrátili a aby sa im neodpustilo“, nechce tým povedať, že by hovoril v podobenstvách preto, aby im ľudia nerozumeli a neobrátili sa (to by sa priečilo jeho svätosti, dobrote a milosrdenstvu), ale že tí, ktorí nechcú veriť a zatvrdzujú sa, sami nepriamo chcú, aby jeho učenie neporozumeli a neobrátili sa, teda preto, že tieto účinky sú nerozlučne spojené s ich neverou a zaťatosťou.
13 – 20. Mt 13, 18 – 23; Lk 8, 11 – 15.
21 – 23. Mt 10, 26; Lk 8, 16 – 17.
24 – 25. Mt 7, 2; 13, 12; Lk 6, 38; 8, 18. ‒ Kto ochotne a pohotovo počúva, ten bude hlbšie poznávať Božie kráľovstvo. Kto sa však pred Božím slovom uzaviera, ten nebude vedieť, čo má robiť ani s tým, čo už počul.
26 – 29. Božie kráľovstvo má samo dostatočnú silu rásť, vzmáhať sa, naplno dozrieť. Tak ako zasiate zrno bez ľudského pričinenia pomaly vyrastá a dozrieva, aj Božie kráľovstvo svojou tajomnou vnútornou silou sa rozvíja a dozrieva. Žatva je obrazom posledného súdu nad svetom.
30 – 32. Mt 13, 31 – 32; Lk 13, 18 – 19.
33 – 34. Mt 13, 34 – 35.
35 – 41. Mt 8, 23 – 27; Lk 8, 22 – 25.
Evanjelium podľa Marka