Úvod, 1, 1 - 15

1 Pozdrav. –  ¹ Pavol, služobník Krista Ježiša, povolaný za apoštola, vybraný hlásať Božie evanjelium, ² ktoré Boh vopred prisľúbil vo Svätých písmach a skrze svojich prorokov  ³ o svojom Synovi, ktorý podľa tela pochádza z Dávidovho rodu ⁴ a podľa Ducha svätosti od vzkriesenia z mŕtvych je ustanovený v moci ako Boží Syn, o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. ⁵ Skrze neho sme dostali milosť a apoštolský úrad, aby na slávu jeho mena poslušne uverili všetky národy; ⁶ k nim patríte aj vy, povolaní Ježišom Kristom.  ⁷ Všetkým, čo sú v Ríme, Bohom milovaným, povolaným svätým: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.

Vďakyvzdanie a túžba navštíviť Rím. – ⁸ Predovšetkým vzdávam vďaky svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za vás všetkých, pretože sa vaša viera zvestuje po celom svete. ⁹ Veď Boh, ktorému z tej duše slúžim v evanjeliu jeho Syna, je mi svedkom, ako si na vás ustavične spomínam ¹⁰ vo všetkých svojich modlitbách a prosím, či by sa mi raz predsa len nepodarilo prísť k vám, ak to bude Božia vôľa. ¹¹ Lebo túžim vidieť vás a dať vám nejaký duchovný dar na vašu posilu, ¹² to jest, aby sme sa navzájom potešili spoločnou vierou, vašou i mojou. ¹³ Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že som už veľa ráz pomýšľal ísť k vám, aby som aj u vás mal nejaké ovocie, tak ako u ostatných národov, – ale až doteraz sa mi v tom prekážalo.  ¹⁴ Som dlžníkom Grékov i barbarov, múdrych i nemúdrych. ¹⁵ A tak pokiaľ ide o mňa, som pripravený hlásať evanjelium aj vám, čo ste v Ríme.

Prvá časť

Spása skrze vieru, 1, 16 – 11, 36

I. Ospravedlnenie, 1, 16 – 4,25

Ohlásenie témy. –  ¹⁶ Lebo ja sa za evanjelium nehanbím; veď ono je Božou mocou na spásu každému, kto verí, najprv Židovi, potom Grékovi.  ¹⁷ V ňom sa totiž zjavuje Božia spravodlivosť z viery pre vieru, ako je napísané: „Spravodlivý bude žiť z viery.“

A. Trestajúca Božia spravodlivosť, 1, 18 – 3, 20

Pohania sú predmetom Božieho hnevu. – ¹⁸ Boží hnev z neba sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde. ¹⁹ Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil.  ²⁰ Veď to, čo je v ňom neviditeľné – jeho večnú moc a božstvo –, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky. ²¹ Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. ²² Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi.  ²³ Slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy.

 ²⁴ Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá ²⁵ tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen.

²⁶ Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. ²⁷ A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. ²⁸ A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí, ²⁹ plných neprávosti, zloby, lakomstva, ničomnosti, plných závisti, vrážd, svárov, ľsti, zlomyseľnosti; sú klebetní, ³⁰ utŕhačskí, nenávidia Boha, urážajú iných, sú pyšní, povyšujú sa, vymýšľajú zlo, neposlúchajú rodičov, ³¹ sú nerozumní, vierolomní, bezcitní a nemilosrdní.  ³² Hoci dobre vedia o Božom ustanovení, že tí, čo robia také veci, zasluhujú si smrť, nielenže to sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní.