List Rimanom

List Rimanom

3 Napriek Božím prisľúbeniam… –  1 Čo má teda Žid navyše alebo aký úžitok je z obriezky?

2 Veľký v každom ohľade. Predovšetkým ten, že im sú zverené Božie výroky.

3 A čo ak sú niektorí neverní? Zmarí ich nevernosť Božiu vernosť?

 4 Vonkoncom nie! Nech sa ukáže, že Boh je pravdivý a všetci ľudia klamú, ako je napísané: „Aby si sa ukázal spravodlivý vo svojich slovách a zvíťazil, keď ťa budú súdiť.“

5 A čo povieme na to, že naša neprávosť dáva vyniknúť Božej spravodlivosti? Je vari Boh nespravodlivý, keď stíha hnevom? Hovorím to po ľudsky.

6 Vonkoncom nie! Veď ako potom bude Boh súdiť svet?

7 Ale ak moja lož dá vyniknúť Božej pravde na jeho slávu, prečo som ešte súdený ako hriešnik? 8 Nie je to potom tak, ako o nás potupne rozširujú a ako niektorí tvrdia, že hovoríme: „Robme zlo, aby vzišlo dobro“? Ich odsúdenie je spravodlivé.

 

Všetci sú pod hriechom. –  9 Čo teda? Prevyšujeme ich? Vôbec nie! Veď sme už o Židoch i Grékoch vyhlásili, že všetci sú pod hriechom, 10 ako je napísané:

 

„Nik nie je spravodlivý,

11 nik nie je rozumný, nik nehľadá Boha.

12 Všetci poblúdili, všetci sa stali neužitočnými:

nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.

13 Ich hrtan je ako otvorený hrob,

svojimi jazykmi hovoria ľstivo,

za perami majú jed vreteníc,

14 ich ústa sú plné kliatby a horkosti;

15 ich nohy sú rýchle prelievať krv,

16 na ich cestách skaza a nešťastie;

17 nepoznali cestu pokoja.

18 Pred ich očami nieto Božej bázne.“

 

19 A vieme, že všetko, čo hovorí zákon, hovorí tým, čo sú pod zákonom, aby boli umlčané každé ústa a aby bol celý svet pred Bohom usvedčený z viny.  20 Lebo zo skutkov podľa zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek. Veď len zo zákona je poznanie hriechu.

 

B. Božia spravodlivosť a viera, 3, 21 – 31

 

Zjavila sa Božia spravodlivosť. –  21 Ale teraz sa zjavila Božia spravodlivosť bez zákona a dosvedčujú ju Zákon i Proroci: 22 Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Lebo niet rozdielu: 23 veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; 24 ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi.  25 Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery, aby ukázal svoju spravodlivosť, lebo v minulosti prehliadal predošlé hriechy 26 vo svojej božskej zhovievavosti, aby v tomto čase ukázal svoju spravodlivosť: že sám je spravodlivý a že ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša.

 

Úloha viery. –  27 Aké teda vystatovanie? Je vylúčené. Akým zákonom? Skutkov? Nie, ale zákonom viery. 28 Lebo si myslíme, že človek je ospravedlnený skrze vieru bez skutkov podľa zákona. 29 Vari je Boh len Bohom Židov? A nie aj pohanov? Veru, aj pohanov; 30 lebo je len jeden Boh, ktorý ospravedlní obrezaných z viery a neobrezaných pre vieru. 31 Rušíme teda vierou zákon? Vôbec nie! Naopak, zákon potvrdzujeme.

1 – 8. Aby z toho, čo v predchádzajúcej kapitole povedal, nemohli Židia namietať, že ich Pavol stavia na roveň pohanom, tu poukazuje na to, že Židom ostávajú ich výsady, najmä Božie slová a mesiášske prisľúbenia (v. 1 – 2). Neverou jednotlivcov sa prisľúbenia nerušia, ale skôr sa jasnejšie ukazuje Božia vernosť a spravodlivosť (v. 3 – 4). No z toho, že ich nevera niekedy prispieva k Božej sláve, lebo sa vyzdvihuje Božia spravodlivosť a svätosť, nevyplýva, že by ich Boh nemal trestať, ani že by sa mohlo robiť zlo, aby z toho vyšlo dobro (v. 5 – 8).
4. Porov. Ž 116, 11; 51, 6.
9 – 20. Prednosti, ktoré Zákon dáva Židom, sú len vonkajšie, ale samy osebe nikoho neočisťujú od hriechu a nerobia spravodlivým. Všetci ľudia, Židia i pohania, sú pred Bohom hriešni. Pavol to dokazuje výrokmi z rozličných kníh Písma: Ž 14, 2 n. (v. 10 – 12); 5, 10; 140, 4 (v. 13); 10, 7 (v. 14); Iz 59, 7 n. (v. 15 – 17); Ž 36, 2 (v. 18).
20. Mojžišov zákon jasne vymedzil, čo neslobodno robiť, ale nedával človeku silu, aby to mohol aj uskutočniť. Ospravedlnenie spočíva v účasti na Božom živote a je Božím darom. Stav bez hriechu môže človeka naň pripraviť, no či bude človek ospravedlnený, závisí od slobodnej Božej vôle. – Správnejšie by bolo „ospravodlivený“ a „ospravodlivenie“, lebo človek sa stáva „spravodlivým“, a nie „spravedlným“.
21. „Ospravedlnenie“ znamená odpustenie hriechov a získanie milosti. Ním sa človek stáva účastným na Božej prirodzenosti. Tento dar ospravedlnenia nám zaslúžil Kristus a Boh ho každému zdarma ponúka.
25. „Prostriedok zmierenia“, gr. hilastérion. Tak sa nazývalo veko archy zmluvy, ktoré sa kropilo krvou obetných zvierat v deň Zmluvy. Kristova krv ako osobná obeta znamená pre nás vykúpenie, lebo v skutočnosti ona nás zbavuje hriechov.
27 – 28. Židia nemajú dôvod vystatovať sa, lebo potrebujú ospravedlnenie rovnako ako pohania. Zdrojom ospravedlnenia je viera v Krista, a nie zachovávanie predpisov Starého zákona.
List Rimanom