List Rimanom

List Rimanom

13 Kresťan a vrchnosti.1 Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. A tie, čo sú, ustanovil Boh. 2 Kto sa teda protiví vrchnosti, protiví sa Božiemu poriadku. A tí, čo sa protivia, sami si privolávajú odsúdenie. 3 Lebo vladárov sa nemusí báť ten, kto robí dobre, ale ten, kto robí zle. Chceš sa nebáť moci? Rob dobre a dostaneš od nej pochvalu. 4 Veď ona je Božou služobníčkou pre tvoje dobro. Ale ak robíš zle, potom sa boj, lebo nie nadarmo nosí meč; je Božou služobníčkou, vykonávateľkou hnevu na tom, kto robí zle. 5 Preto sa treba podriadiť, a nielen zo strachu pred hnevom, ale aj kvôli svedomiu. 6 Preto platíte aj dane, lebo tí, čo ich vyžadujú, sú Boží služobníci. 7 Dávajte každému, čo ste dlžní: komu daň, tomu daň, komu clo, tomu clo, komu bázeň, tomu bázeň, komu česť, tomu česť.

Naplnením zákona je láska.8 Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon. 9 Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! 10 Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska.

Žime počestne.11 Však viete, aký je čas, že už nadišla hodina, aby ste sa prebudili zo sna. Veď teraz je nám spása bližšie ako vtedy, keď sme uverili. 12 Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. 13 Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti, 14 ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí.

 

1 – 7. Pavol tu vysvetľuje vzťah k svetskej moci. Tá je na to, aby slúžila spoločnému dobru, a teda aj jednotlivcom. Pavol tu zdôrazňuje zásadu, že moc má základ v Bohu. Takto kresťanské náboženstvo preniká mravný život jednotlivca (12, 1), ale aj celej spoločnosti.
7. Porov. Mt 22, 21; 1 Pt 2, 13.
8. Porov. 8, 4; 1 Kor 13, 1; Gal 5, 14; Kol 3, 14; Jn 13, 34.
9. Pozri Ex 20, 13 – 17; Dt 5, 17 – 21; Lv 19, 18. Blížny sa tu berie nielen ako člen toho istého národa, ako v Lv, ale ako člen ľudskej rodiny zjednotenej v Kristovi (Gal 3, 28; Mt 25, 40).
11. „Čas“ v pavlovskom chápaní je čas eschatologický, o ktorom hovorí Písmo ako „o posledných dňoch“, začatých smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista a rozprestierajúcich sa na čas putujúcej Cirkvi, ktorá kráča v ústrety druhému Pánovmu príchodu.
12. Porov. 1 Sol 5, 4 n.
List Rimanom