List Rimanom

List Rimanom

14 Zhovievavosť voči slabým vo viere. –  1 Slabého vo viere sa ujmite, ale nehádajte sa o názoroch. 2 Niekto je presvedčený, že môže jesť všetko; slabý je iba zeleninu. 3 Ten, kto je, nech nepohŕda tým, kto neje, a kto neje, nech nesúdi toho, kto je, lebo Boh ho prijal. 4 Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? On stojí alebo padá svojmu pánovi. Ale bude pevne stáť, lebo Pán má moc podržať ho.

5 Lebo niekto robí rozdiel medzi dňom a dňom, iný nerozlišuje dni; len nech je každý úplne presvedčený o svojom. 6 Kto zachováva deň, zachováva ho kvôli Pánovi; kto je, je kvôli Pánovi, veď vzdáva vďaky Bohu; a kto neje, neje kvôli Pánovi a vzdáva vďaky Bohu. 7 Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba neumiera; 8 lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi. 9 Veď Kristus práve preto zomrel a ožil, aby vládol aj nad mŕtvymi, aj nad živými.

10 Prečo teda súdiš svojho brata? A ty prečo svojím bratom pohŕdaš? Veď všetci budeme stáť pred Božou súdnou stolicou.  11 Lebo je napísané:

 

„Ako že žijem, hovorí Pán,

predo mnou sa zohne každé koleno

a každý jazyk sa bude vyznávať Bohu.“

 

12 A tak každý z nás sa bude Bohu zodpovedať za seba. 13 Nesúďme už teda jeden druhého, ale radšej hľaďte, aby ste neboli bratovi na pád alebo na pohoršenie.

 

Kresťanská sloboda a pohoršenie. –  14 Viem a som si istý v Pánu Ježišovi, že nič nie je nečisté samo v sebe; len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté pokladá. 15 Ale ak sa tvoj brat zarmucuje pre jedlo, už nekonáš podľa lásky. Neprivádzaj svojím jedlom do záhuby toho, za ktorého zomrel Kristus! 16 Nech teda nie je vaše dobro vystavené potupe. 17 Veď Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. 18 Kto takto slúži Kristovi, páči sa Bohu a ľudia si ho vážia. 19 Preto sa usilujme o to, čo slúži pre pokoj a na vzájomné budovanie. 20 Nenič Božie dielo pre jedlo! Ono je všetko čisté, ale zlé je pre človeka, ktorý jedením pohoršuje. 21 Dobre je nejesť mäso a nepiť víno ani nič, čo pohoršuje tvojho brata.

 22 Tú vieru, ktorú máš, maj sám pre seba pred Bohom. Blahoslavený, kto nesúdi seba samého za to, čo uznáva za dobré. 23 Ale kto je, hoci má pochybnosti, je odsúdený, lebo to nebolo z viery; a všetko, čo nie je z viery, je hriech.

 
1 – 10. „Slabí vo viere“ boli kresťania, ktorí sa úprimne, ale mylne domnievali, že aj ako kresťania musia naďalej dodržiavať predpisy židovského pôvodu o svätení niektorých dní alebo o zdržiavaní sa niektorých pokrmov. Pavol tu nehovorí podrobne o týchto praktikách alebo o ich pôvode. V presvedčení, že ony aj tak časom zaniknú, odporúča ušľachtilý liberálny postoj voči takýmto kresťanom. Každý si, pravda, má utvoriť svedomie isté a správne a prejavovať lásku ku všetkým.
11. Porov. Iz 49, 18; 45, 23. „Ako že žijem“ je zvyčajným výrazom Božej prísahy. Boh prisahá sám na seba, na svoj nemeniteľný večný život.
14. Nijaký pokrm sám osebe mravne neznečisťuje, ako to vyhlásil už Ježiš Kristus (Mt 15, 11; Mk 7, 18 – 19; Sk 11, 9). Teda ani pokrmy obetované predtým modlám (porov. 1 Kor 8, 1 – 6).
22 – 23. Apoštol tu uvádza dôležitú zásadu pre všetkých kresťanov, „slabých“ i „silných“. Jedni i druhí sa musia správať podľa svojho svedomia osvieteného „vierou“. Presvedčenie „silných vo viere“ je objektívne správne a sú „blažení“, že ich netrápia pochybnosti. Ale v konkrétnom živote sa musia riadiť láskou k „slabým“, ktorá je nado všetko. – Kto však je „slabý vo viere“ a koná ináč, ako mu svedomie káže, čo platí pre každého, teda aj pre „silného vo viere“, dopúšťa sa hriechu.
List Rimanom