15 Povinnosť silných vo viere. – ¹ My silnejší sme povinní znášať slabosti slabých a nehľadať záľubu sami v sebe. ² Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a budovanie.  ³ Veď ani Kristus nehľadal záľubu v sebe, ale ako je napísané: „Padajú na mňa urážky tých, čo teba urážajú.“ ⁴ A všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej. ⁵ Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša, ⁶ a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.

⁷ Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu.  ⁸ Hovorím totiž, že Kristus bol služobníkom obriezky v záujme Božej pravdy, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom  ⁹ a aby pohania oslavovali Boha za milosrdenstvo, ako je napísané:

„Preto ťa budem velebiť medzi národmi,

a ospevovať tvoje meno.“

 ¹⁰ A opäť hovorí: „Radujte sa, národy, s jeho ľudom.“

 ¹¹ A znova:

„Chváľte Pána, všetky národy,

a nech ho velebia všetci ľudia.“

 ¹² A Izaiáš hovorí:

„Bude koreň Jesseho

a ten, čo povstane vládnuť nad národmi:

v neho budú dúfať národy.“

¹³ Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou.

Záver, 15, 14 – 16, 27

Pavlova služba. – ¹⁴ Ja som o vás, bratia moji, presvedčený, že aj vy ste plní dobroty, naplnení všetkým poznaním, takže sa môžete aj vzájomne napomínať. ¹⁵ Predsa len som vám napísal, a miestami trochu smelšie, a niečo som vám pripomenul pre milosť, ktorú som dostal od Boha, ¹⁶ aby som bol služobníkom Krista Ježiša medzi pohanmi a konal posvätnú službu Božiemu evanjeliu, aby sa pohania stali príjemnou obetou, posvätenou v Duchu Svätom. ¹⁷ Mám sa teda čím chváliť v Kristovi Ježišovi pred Bohom. ¹⁸ Veď sa neodvážim hovoriť niečo, čo prostredníctvom mňa neurobil Kristus, pre poslušnosť pohanov, slovom i skutkom,  ¹⁹ mocou znamení a divov, v sile Ducha. Tak som všetko dookola od Jeruzalema až po Ilýriu naplnil Kristovým evanjeliom. ²⁰ A usiloval som sa hlásať evanjelium nie tam, kde bolo Kristovo meno už známe, aby som nestaval na cudzom základe,  ²¹ ale ako je napísané:

„Uvidia tí, ktorým ho nezvestovali,

a pochopia tí, čo nič nepočuli.“

Pavlova túžba navštíviť Rím. – ²² A práve toto mi veľa ráz zabránilo prísť k vám.  ²³ Ale teraz už nemám priestor v týchto končinách a už dlhé roky túžim prísť k vám.  ²⁴ Preto keď sa vypravím do Španielska, dúfam, že vás cestou uvidím a že ma ta odprevadíte, keď sa s vami trochu poteším.

 ²⁵ Teraz sa zberám do Jeruzalema poslúžiť svätým; ²⁶ lebo Macedónsko a Achájsko sa rozhodli urobiť nejakú zbierku pre chudobných svätých v Jeruzaleme. ²⁷ Radi to urobili a sú aj ich dlžníkmi. Lebo ak pohania dostali účasť na ich duchovných dobrách, sú povinní poslúžiť im zasa v hmotných. ²⁸ Keď to dokončím a riadne im odovzdám toto ovocie, vydám sa cez vás do Španielska. ²⁹ A viem, že keď k vám prídem, prídem s plnosťou Kristovho požehnania.  ³⁰ Prosím vás, bratia, pre nášho Pána Ježiša Krista a pre lásku Ducha, zápaste spolu so mnou v modlitbách za mňa u Boha, ³¹ aby ma zachránil pred neveriacimi v Judei a aby moja služba Jeruzalemu bola milá svätým. ³² Potom k vám prídem s radosťou, ak to bude Božia vôľa, a pookrejem s vami. ³³ Boh pokoja nech je s vami všetkými. Amen.