Kniha proroka Izaiáša

37 Oslobodenie. –  ¹ Keď to kráľ Ezechiáš počul, roztrhol si rúcho, obliekol si vrecovinu a šiel do Pánovho domu. ² Potom poslal Eliakima, správcu domu, pisára Sobnu a starších z kňazov, poobliekaných do vrecovín, k prorokovi Izaiášovi, Amosovmu synovi. ³ I povedali mu: „Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom úzkosti, trestu a hanby, lebo synovia prišli až k otvoru, ale na pôrod nieto sily. ⁴ Azda počul Pán, tvoj Boh, slová rabsakeho, ktorého poslal jeho pán, asýrsky kráľ, aby sa rúhal živému Bohu, a potresce ho za slová, ktoré počul Pán, tvoj Boh. A modli sa za zvyšok, čo zostal!“ ⁵ Kráľovi sluhovia teda prišli k Izaiášovi ⁶ a Izaiáš im vravel: „Toto povedzte svojmu pánovi: Toto hovorí Pán: Neboj sa rečí, ktoré si počul, ktorými sa mi rúhali paholci asýrskeho kráľa. ⁷ Hľa, ja vložím doň ducha: počuje totiž zvesť, vráti sa do svojej krajiny a v jeho vlastnej krajine ho zrazím mečom.“

⁸ Rabsake sa teda vrátil a našiel asýrskeho kráľa bojovať proti Lobne, lebo počul, že odtiahol od Lachišu. ⁹ A keď počul o etiópskom kráľovi Tarakovi správu: „Vytiahol proti tebe do boja,“ zasa poslal k Ezechiášovi poslov s odkazom: ¹⁰ „Takto hovorte Ezechiášovi, kráľovi Judska: Nech ťa nepodvedie tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, keď hovoríš: »Jeruzalem sa nedostane do ruky asýrskeho kráľa.« ¹¹ Veď si predsa počul, čo urobili asýrski králi všetkým krajinám, aby splnili na nich kliatbu. A ty by si mal byť zachránený? ¹² Azda bohovia národov zachránili tých, ktorých zničili moji otcovia: Gozan, Haran, Resef, a synov Edenu, ktorí boli v Telasári? ¹³ Kde je kráľ Ematu, kráľ Arfadu a kráľ mesta Sefarvaim, Any a Avy?“

¹⁴ Ezechiáš vzal písmo z rúk poslov a prečítal ho, potom vystúpil do Pánovho domu a Ezechiáš ho rozprestrel pred Pánom. ¹⁵ Potom sa Ezechiáš modlil k Pánovi: ¹⁶ „Pane zástupov, Boh Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Boh všetkých kráľovstiev zeme; ty si urobil nebesá i zem. ¹⁷ Nakloň, Pane, svoje ucho a čuj, otvor, Pane, svoje oči a pozri! Počuj všetky Sennacheribove slová, ktoré odkázal, aby sa rúhal živému Bohu. ¹⁸ Je pravda, Pane, asýrski králi znivočili všetky krajiny a ich zem. ¹⁹ Ich bohov však dali na oheň, lebo to nie sú bohovia, ale iba dielo ľudských rúk, drevo a kameň, nuž zničili ich. ²⁰ Teraz však, Pane, náš Bože, vysloboď nás z jeho rúk, nech poznajú všetky kráľovstvá zeme, že ty, Pane, si jediný.“

²¹ Vtedy Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Za čo si sa modlil ku mne o asýrskom kráľovi Sennacheribovi, (som počul). Toto je slovo, čo o ňom prehovoril Pán:

 

²² Pohŕda tebou a vysmieva sa ti,

panenská dcéra Siona,

pokyvuje hlavou za tebou,

dcéra Jeruzalema.

²³ Komu si sa rúhal a posmieval,

proti komu si povyšoval hlas

a pyšne dvíhal oči?

Proti Izraelovmu Svätému!

²⁴ Prostredníctvom sluhov si tupil Pána

a hovoril si: »S množstvom svojich vozov

vystúpil som na hrebene vrchov,

na stráne Libanonu

a vyťal som jeho cédre vysoké,

jeho vyberané cyprusy;

vyšiel som na jeho vrchol najvyšší,

do húštiny hájov.

²⁵ Ja som kopal a pil vodu

a krokom svojich nôh vysuším

všetky rieky Egypta.«

²⁶ Nepočul si o tom? Pripravoval som to oddávna,

chystal som to od dní pravekých

a teraz som to priviedol:

premeníš na pusté sutiny

opevnené mestá.

²⁷ By sa ich obyvateľstvo bezmocné

triaslo a hanbilo,

ostalo sťa poľná tráva, sťa zeleň lúk,

ako zelina na streche,

spálenina nerozvinutá.

²⁸ Ja viem, či sedíš, či ideš a či prídeš,

i ako si zúril proti mne.

²⁹ Pretože tvoje zúrenie proti mne

a tvoja nadutosť dostali sa mi do uší,

vtiahnem ti do nosa svoju obrúčku

a svoju uzdu ti vložím do perí

a zavediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel.

³⁰ Tebe však toto bude znamením:

Jedz tento rok samorodé

a druhý rok samorastlé,

tretí rok však sejte a žnite,

saďte vinice a jedzte ich ovocie.

³¹ A zvyšok Júdovho domu, čo pozostal,

zapustí korene nadol

a hore prinesie ovocie.

³² Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok

a pozostatok z vrchu Sion;

horlivosť Pána zástupov to urobí.

³³ Preto toto hovorí Pán o asýrskom kráľovi:

Nevkročí do tohto mesta

ani šíp ta nevystrelí,

ani štítom naň nezaútočí,

ani násypom ho neobkolesí.

³⁴ Vráti sa cestou, ktorou prišiel,

a do tohto mesta nevkročí“ – hovorí Pán.

³⁵„Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil

kvôli sebe a kvôli Dávidovi,

svojmu služobníkovi.“

 

³⁶ Tu vyšiel Pánov anjel a zabil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá! ³⁷ Nato odtiahol a odišiel. A tak sa asýrsky kráľ Sennacherib vrátil a býval v Ninive.

³⁸ A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Potom panoval miesto neho jeho syn Asarhaddon.