I. diel

Kýros, osloboditeľ z babylonského zajatia, kap. 40 – 48

1. Pripravujte cestu, kap. 40

Koniec utrpenia

40   ¹ Potešujte, potešujte môj ľud,

vraví vžš Boh.

² Hovorte k srdcu Jeruzalema

a volajte mu,

že sa skončilo jeho otroctvo

a je odčinená jeho vina,

že dostal z Pánovej ruky

dvojmo za každý svoj hriech.

³ Čuj! Ktosi volá:

„Na púšti pripravte cestu Pánovi.

Vyrovnajte na pustatine chodník nášmu Bohu!

⁴ Každá dolina nech sa zdvihne

a každý vrch a kopec zníži;

čo je kopcovité, nech je rovinou,

a čo hrboľaté, nížinou.

⁵ A zjaví sa Pánova sláva

a zrazu ju uvidí každé stvorenie,

lebo sa ozvali ústa Pánove.“

 ⁶ Čuj! Ktosi hovorí: „Volaj!“

Ja vravím: „Čo mám volať?“

„Každé telo je ako tráva

a všetka jeho krása ako poľný kvet:

⁷ Tráva uschne, kvet zvädne,

lebo ho ovial Pánov dych.

(Vskutku trávou je ľud.)

⁸ Tráva zoschne, kvet zvädne,

ale slovo nášho Boha trvá naveky.“

Boh spasí, lebo je dobrý

⁹ Vystúp na vysoký vrch,

blahozvesť Siona,

pozdvihni mocne svoj hlas,

blahozvesť Jeruzalema!

Pozdvihni, neboj sa,

povedz mestám Judska:

„Hľa, váš Boh!

¹⁰ Hľa, Pán, Jahve, prichádza v sile

a rameno má vladárske,

hľa, jeho odmena je s ním

a jeho odplata pred ním!

 ¹¹ Ako pastier pasie svoje stádo,

do náručia berie,

baránky do lona dvíha,

tie, čo pridájajú, vodí.“

Boh spasí, lebo je veľký a múdry

¹² Ktože zmeral svojou hrsťou vody

a obopäl piaďou nebesá,

meričkou prach zeme odmeral,

odvážil vrchy na váhe

a pahorky na závaží?

¹³ Kto usmernil ducha Pánovho

a ktorý poradca ho poučil?

¹⁴ U koho sa radil, aby mu vysvetlil

a naučil ho ceste práva,

(aby ho naučil vedomosti)

a cestu múdrosti mu ukázal?

¹⁵ Hľa, národy sú ako kvapka z vedra

a pokladá ich za prášok na vážke,

hľa, ostrovy dvíha ako smietku.

 ¹⁶ Libanon nestačí na zápal

a jeho zverina nestačí na žertvu.

¹⁷ Všetky národy sú pred ním ako nič,

za márnosť a prázdnotu ich pokladá.

Boh spasí, lebo je mocný

¹⁸ Ku komuže prirovnáte Boha,

akúže k nemu postavíte podobu?

¹⁹ Modlu uleje umelec,

zlatník však okuje ju zlatom

a strieborné retiazky pozvára.

²⁰ Kto chudobný je na dary,

vyberie drevo, čo nehnije,

nájde si múdreho majstra,

by postavil sochu, čo sa nehne.

 ²¹ Nuž či neviete? Či nepočujete?

Či vám nebolo oznámené od začiatku?

Či nechápete základy zeme?

²² On tróni nad okruhom zeme,

– jej obyvatelia sú ako kobylky –

on rozťahuje sťa závoj nebesá

a rozprestiera ich ako obytný stan.

²³ On obracia navnivoč vládcov,

sudcov zeme mení v ničomnosť.

²⁴ Sotva zasadení, sotva sú zasiati,

sotva pustí ich kmeň koreň do zeme,

už ich aj oveje, takže uschýnajú,

víchor ich sťa plevu odnáša.

²⁵„Komuže ma teda chcete prirovnať?

Budem mu podobný?“ – vraví Svätý.

 ²⁶Zdvihnite si nahor oči a viďte:

Ktože ich stvoril?

Ten, čo vyvádza podľa čísla ich vojsko,

každú volá po mene,

pre veľkú silu a nesmiernu moc

nevystane ani jedna.

V Pána treba dúfať

²⁷ Prečo vravíš, Jakub, a hovoríš, Izrael:

„Skrytá je moja púť pred Pánom

a môj súd unikol môjmu Bohu!“?

²⁸ Či nevieš? Či si nepočul?

Bohom večnosti je Pán.

On stvoril končiny zeme,

neukoná sa, ani neustane,

jeho múdrosť je nevystihnuteľná.

²⁹ On dáva silu ukonanému

a bezmocnému dá veľkú zdatnosť.

³⁰ Ustáva mládež a omdlieva

a junač podlomená padá.

³¹ Tí však, čo dúfajú v Pána, dostávajú novú silu,

získavajú krídla ako orly,

utekať budú a neustanú,

budú putovať a neomdlejú.