Povolanie proroka, kap. 6

6 Videnie. –  ¹ V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám.  ² Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali.  ³ A jeden druhému volal:

„Svätý, svätý, svätý

je Pán zástupov,

celá zem je plná jeho slávy.“

 ⁴ Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom.  ⁵ Tu som povedal:

„Beda mi, áno, som stratený.

Veď som muž s nečistými perami

a bývam medzi ľudom s nečistými perami;

a moje oči videli kráľa, Pána zástupov.“

Očistenie. – ⁶ I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára, ⁷ dotkol sa mi úst a povedal:

„Hľa, toto sa dotklo tvojich perí,

zmizla tvoja vina

a tvoj hriech je odstránený!“

Poslanie

 ⁸ Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril:

„Koho mám poslať, kto nám pôjde?“

I povedal som: „Hľa, tu som, pošli mňa!“

 ⁹ Riekol:

„Choď a povedz tomu ľudu:

Čujteže, čujte, no nerozumejte,

viďteže, viďte, no nepoznávajte!

¹⁰ Sprav bezcitným srdce tohto ľudu,

jeho uši zaťaž a oči mu zastri,

aby očami nevidel a ušami nepočul,

aby mu srdce nepochopilo

a neobrátil sa a neuzdravil.“

 ¹¹ I vravel som: „Dokedy, Pane?“

Riekol:

„Kým nespustnú mestá, nebudú bez občanov

a domy bez ľudí,

kým nebude zem vyplienená v púšť.

¹² Pán oddiali ľudí,

takže bude veľká opustenosť v krajine.

¹³A ak v nej ostane ešte desiaty diel,

bude znova ničený ako terebinta a dub,

z ktorého pri stínaní ostane iba kmeň.

Jeho kmeň je svätým semenom.“