4. Mesiáš udeľuje milosti, kap. 61

Potešenie zarmútených

61  ¹ Duch Pána, Jahveho, je na mne,

pretože ma Pán pomazal,

poslal ma hlásať radosť ubitým,

obviazať zlomených srdcom,

zajatcom ohlásiť slobodu

a spútaným oslobodenie.

² Ohlásiť rok Pánovej milosti

a deň pomsty nášho Boha

na potešenie všetkých zarmútených,

³ aby som dal zarmúteným Siona,

aby som im dal veniec miesto popola,

olej plesania namiesto smútku,

rúcho radosti miesto sklesnutého ducha.

I budú sa volať Duby spravodlivosti,

Štep Pána na ozdobu.

Obnova a odmena

⁴ Vybudujú odveké sutiny,

zrúcaniny predkov postavia,

obnovia spustošené mestá,

trosky od pokolenia do pokolenia.

 ⁵ I vstanú cudzinci,

budú pásť vaše stáda,

cudzí synovia vám budú

roľníkmi a vinohradníkmi.

⁶ Vy však sa budete volať kňazmi Pána,

služobníkmi nášho Boha vás budú nazývať,

bohatstvo národov budete požívať

a ich nádherou sa budete chváliť.

⁷ Pre vašu dvojnásobnú hanbu a potupu

budú plesať nad svojím údelom,

preto budú dvojnásobne vládnuť vo svojej krajine,

dostane sa im večnej radosti.

⁸ Lebo ja, Pán, milujem právo,

nenávidím zločinnú lúpež;

dám im verne ich odmenu

a uzavriem s nimi večnú zmluvu.

⁹ Známy bude ich rod v národe

a ich potomstvo medzi kmeňmi;

všetci, čo ich uvidia, spoznajú ich,

že sú pokolením, ktoré požehnal Pán.

Jasot národa

¹⁰ S jasotom sa chcem tešiť v Pánovi,

duša mi zaplesá v mojom Bohu,

pretože ma zaodial rúchom spásy,

plášťom spravodlivosti ma zahalil

ako ženícha, čo chystá veniec,

ako mladuchu, okrášlenú skvostmi.

¹¹ Lebo ako zem plodí svoje rastliny

a ako záhrada dáva vyklíčiť svojmu semenu,

tak Pán, Jahve, dá vyklíčiť spáse

a chvále pred všetkými národmi.