Kniha proroka Izaiáša
- 1
- 2
- 3
- 4
- 5
- 6
- 7
- 8
- 9
- 10
- 11
- 12
- 13
- 14
- 15
- 16
- 17
- 18
- 19
- 20
- 21
- 22
- 23
- 24
- 25
- 26
- 27
- 28
- 29
- 30
- 31
- 32
- 33
- 34
- 35
- 36
- 37
- 38
- 39
- 40
- 41
- 42
- 43
- 44
- 45
- 46
- 47
- 48
- 49
- 50
- 51
- 52
- 53
- 54
- 55
- 56
- 57
- 58
- 59
- 60
- 61
- 62
- 63
- 64
- 65
- 66
64 1 Ako keď oheň páli raždie
a voda vrie od ohňa,
aby si dal modloslužobníkom svoje meno znať,
nech sa trasú pred tvojou tvárou (ich) národy.
2 Keď si robil divy, zostúpil si, hoc sme nečakali,
pred tvojou tvárou sa triasli vrchy.
3 Od večnosti nepočuli, neslýchali,
oko nevidelo okrem teba Boha,
ktorý by sa zastal tých, čo v neho dúfajú.
4 Ideš v ústrety tomu,
čo s radosťou robí spravodlivo,
teba na tvojich cestách spomína.
Prosba o odpustenie
Hľa, ty si sa hneval – a my sme hrešili,
boli sme stále v tom. Či budeme spasení?
5 Všetci sme boli ako poškvrnení,
sťa skrvavená šata bola všetka naša spravodlivosť
a zvädli sme ako lístie,
naše hriechy nás uniesli sťa vietor.
6 Nebolo toho, kto by vzýval tvoje meno,
kto by sa vzbudil a chopil sa teba,
lebo si schoval pred nami svoju tvár,
oddal si nás moci našich hriechov.
7 Teraz však, Pane, ty si náš otec,
my sme len hlina a ty si náš tvorca,
všetci sme dielom tvojich rúk.
8 Nehnevaj sa, Pane, tak veľmi
a nespomínaj na hriech naveky;
hľa, pozri, my všetci sme tvoj ľud.
9 Tvoje sväté mestá ostali púšťou,
Sion sa stal púšťou,
Jeruzalem sa stal pustatinou.
10 Náš svätý a nádherný chrám,
kde ťa chválievali naši otcovia,
stal sa korisťou ohňa;
všetko, čo nám bolo drahé,
ostalo zboreniskom.
11 Či sa zdržíš po tom všetkom, Pane?
Budeš mlčať a tak veľmi nás pokoríš?