Kniha múdrosti

Kniha múdrosti

III. Múdrosť v dejinách, kap. 10 – 19

Múdrosť chráni dobrých, tresce zlých, 10, 1 – 12, 27

 

Pôsobenie múdrosti v dobe patriarchov

 

10  1 Ona prvostvoreného otca sveta chránila,

kým bol ešte stvorený len sám,

vytrhla ho z jeho poklesku;

2 dala mu tiež silu vládnuť nad všetkým.

 3 Nespravodlivý však v svojom hneve od nej odpadol;

zhynul zášťou bratovražednou.

 4 Keď preň prišla na zem potopa,

zas to bola múdrosť, ktorá prinášala záchranu,

keďže na slabučkom dreve spravodlivého previedla.

 5 Keď sa pre všeobecnú zločinnosť porozdeľovali národy,

ona našla spravodlivého, uchovala ho bez úhony pred Bohom

a zachovala ho silným napriek jeho útrpnosti so synom.

 6 Pri záhube bezbožníkov ona zachránila spravodlivého,

keď on utekal pred ohňom, čo padal na Päťmestie.

7 Po nich, na svedectvo zločinu,

púšť dosiaľ ostala, z ktorej sa vše dymí,

stromy, čo v nevhodný čas nesú ovocie,

a pomník neveriacej duše, vyčnievavý soľný stĺp.

8 Keďže obchádzali múdrosť,

nielenže si škodili tým, že nepoznali, čo je šľachetné,

lež aj živým zanechali pomník svojej pochabosti,

aby to, čo popáchali, neostalo ukryté.

 9 Múdrosť, naopak, zachránila od lopôt tých, ktorí jej slúžili.

10 Ona spravodlivého vodila po rovných cestách,

keď pred bratovým hnevom utekal,

dala mu zrieť Božie kráľovstvo,

udelila mu znalosť svätých vecí,

cez námahy ho priviedla k zámožnosti,

rozmnožila plody jeho roboty.

11 Bývala mu na pomoci proti hrabivosti utláčateľov

a dopomohla mu k bohatstvu.

12 Ochraňovala ho od nepriateľov,

pred prenasledovateľmi mu poskytovala bezpečnosť,

v ťažkom boji mu dopomáhala k víťazstvu,

aby poznal, že bohabojnosť je mocnejšia ako všetko (ostatné).

 13 Ona predaného spravodlivca neopustila,

ale ochraňovala ho pred hriechom.

14 Zostúpila s ním do žalára,

neopustila ho v okovách,

kým mu nepriniesla žezlo kráľovské

a moc nad jeho utláčateľmi.

Usvedčila zo lží jeho ohováračov

a udelila mu večnú slávu.

 

Izraeliti pod vedením Mojžiša

 

 15 Ona vymanila od národa utláčateľov

ľud svätý a rod bezúhonný.

16 Vošla do duše Božieho sluhu,

takže zázrakmi a znameniami hrozným kráľom odolal.

17 Svätým za ich práce dala mzdu

a viedla ich cestou zázračnou.

18 Vo dne bola pre nich prístreším,

v noci svetlom hviezd.

19 Previedla ich morom Červeným,

odprevadila ich cez náramnú vodu.

Ich nepriateľov však potopila vo vlnách

a zas ich vyvrhla z morských priehlbín.

20 A tak spravodliví olúpili bezbožných.

Tvoje sväté meno, Pane, ospevovali,

velebili svorne tvoju ruku víťaznú.

21 Lebo múdrosť otvorila ústa nemých,

výrečnými urobila jazyky nemluvniat.

 
1. Prvostvorený otec sveta je Adam. Keď zhrešil, múdrosť ho priviedla k pokániu.
3. Nespravodlivý, ktorý zahynul pre svoj bratovražedný hnev, je Kain (Gn 4, 1 – 16).
4. Po vlnách potopy múdrosť previedla spravodlivého Noema na korábe, ktorý sa tu označuje ako „slabučké drevo“, lebo hoci bol veľký, bez pomoci Božej múdrosti by nesplnil úlohu, na ktorú bol vystavaný.
5. Múdrosť našla Abraháma, ktorý tiež jej vplyvom zostal verný pravému Bohu, a hoci miloval svojho syna Izáka, jeho láska nebola slabošská; bol ochotný Bohu obetovať svojho syna. Medzi stavbou babylonskej veže a povolaním Abraháma uplynula, pravda, dlhá doba.
6 – 8. O pohrome Päťmestia pozri Gn kap. 19; porov. Iz 15, 5; Jer 48, 34.
9 – 12. Jakub utekal pred svojím bratom Ezauom do Haranu. Na ceste – v Beteli – mal videnie vo sne, v ktorom videl nebo (Gn 28, 12). Na ceste domov mal boj s anjelom (Gn 32, 24 n.), v ktorom zvíťazil. Víťazstvo získal modlitbou (porov. Oz 12, 4) a poznal, že bohabojnosť a nábožná modlitba sú nadovšetko.
13 – 14. Jakubov syn Jozef, porov. Gn 37, 7 n.
15 – 21. Izrael sa volá svätým ľudom a bezúhonným rodom, pretože si zachoval vieru v jedného Boha a bol Bohom povolaný k tomu, aby bol svätý (Ex 19, 6). Aj jeho mravný život stál vysoko nad životom pohanov. Pritom však svätopisec sám často vyčíta chyby a hriechy národa (11, 9, 10; 12, 21 n.; 15, 2; 16, 5. 6. 11; 18, 20 n.). Boží sluha, Mojžiš, konal pred faraónom zázraky a donútil ho, aby Izraelitov prepustil z Egypta. Egypťania, azda zo strachu, dali dobrovoľne Izraelitom svoje cennosti (Ex 3, 21; 11, 2 n.; 12, 35 n.) a títo si ich mohli smelo prisvojiť ako náhradu za ťažké a darmo konané práce pri egyptských stavbách. Záštitou a nočným svetlom bol Izraelitom Boh v podobe ohnivého oblaku (Ex 13, 21). Egyptské vojsko zahynulo v Červenom mori. Jozef Flávius (Starožitnosti II, 16, 6) píše, že si Izraeliti zobrali výstroj Egypťanov, ktorú more vyvrhlo. Zázračný prechod cez Červené more Izraeliti ospevovali chválospevom (Ex 15, 1 – 21). Neboli národom spevavým, skôr zamĺklym (pôvodina má doslovne „nemí“), preto im múdrosť musela otvoriť ústa, aby mohli spievať chválospev.
Kniha múdrosti