Kniha múdrosti

Kniha múdrosti

Šalamúnova modlitba

9 1 Bože otcov, Pane milosrdenstva,

ktorý si všetko svojím slovom urobil,

2 človeka si stvoril svojou múdrosťou,

aby vládol nad stvorenstvom, ktoré si ty povolal k jestvote,

3 aby spravoval svet v svätosti a spravodlivosti,

aby vládol v úprimnosti srdca,

 4 daj mi múdrosť, prísediacu tvojho trónu,

a mňa nevylučuj z počtu svojich detí.

5 Lebo ja som tvoj služobník a syn tvojej služobnice,

človek mdlý a kratučkého žitia,

ktorý málo chápe, čo je právo a čo je zákon.

6 Lebo aj keby bol niekto z ľudí dokonalý,

a chýbala by mu tvoja múdrosť, nebol by ničím.

 

7 Tys’ ma zvolil kráľom svojho ľudu,

za vladára tvojich synov a tvojich dcér.

 8 Ty si mi dal rozkaz

postaviť chrám na tvojom svätom vrchu,

oltár v meste tvojho príbytku:

Obraz svätostánku,

ktorý si ty od počiatku pripravil.

 9 U teba je múdrosť, ktorá pozná tvoje diela,

ktorá bola prítomná, keď si tvoril zemský okruh.

Ona vie, čo tvojim očiam lahodí

a čo je správne podľa tvojich príkazov.

10 Vyšliže ju zo svätého neba

a zošli ju z trónu tvojej velebnosti,

aby so mnou bola pri mojom konaní

a aby som vedel, čo je milé tebe.

11 Lebo ona všetko vie a všetko chápe,

povedie ma rozvažito pri mojich robotách,

ochráni ma svojou velebnosťou.

12 Takto budú moje diela príjemné,

spravodlivo budem vládnuť tvojmu ľudu,

hoden budem trónu svojho otca.

 

13 Lebo ktorý človek môže poznať Božiu vôľu?

Alebo kto sa dokáže domyslieť, čo chce Pán?

 14 Myšlienky smrteľníkov sú bojazlivé,

naše úvahy sú neisté.

15 Lebo dušu zaťažuje pominuteľné telo

a pozemský stánok stláča myseľ, ktorá veľa húta.

16 Ledva poznávame to, čo je na zemi,

a len namáhavo chápeme to, čo je pred našimi očami;

ktože teda vládze vyskúmať to, čo je na nebi? –

 17 Ktože poznal tvoju vôľu, ak si mu ty nedal múdrosť

a keď si z výšav nezoslal svojho ducha svätého?

18 (Len) tak boli vyrovnané chodníky pozemšťanov;

ľudia, poučení o tom, čo ľúbi sa tebe,

boli zachránení múdrosťou.

 
4. Keby mu Boh nedal múdrosť, cítil by sa sirotou, vylúčenou spomedzi Božích detí. Vo svetle novozákonného Božieho zjavenia vieme, že nás táto večná Múdrosť, Boží Syn, urobil Božími deťmi.
8. Príkaz o stavbe chrámu pozri 2 Sam 7, 12 – 13; 1 Kr 5, 19. Boh pred stavbou chrámu prebýval na vrchu Sion v stánku. Svätý pahorok, na ktorom mal stáť chrám, bol vrch Morja, na ktorom mal kedysi Abrahám obetovať Izáka (Gn 22, 1 n.). K stavbe chrámu potreboval Šalamún osobitnú múdrosť, pretože chrám mal napodobňovať nielen svätostánok na púšti, ale priam aj nebeský svätostánok. Chrám mal byť obrazom neba, ako 18, 24 hovorí, že veľkňazské rúcho bolo obrazom sveta.
9. Porov. Prís 8, 22 n.
14 – 15. Príčinou toho, že myšlienky človeka sú neisté a pochybné, je telo, ktoré sa tu volá aj pozemským stánkom duše (porov. Iz 38, 12).
17 n. O duchu múdrosti pozri 7, 22.
Kniha múdrosti