Kniha múdrosti

Červené more

19  ¹ Na bezbožných však neľútostný hnev dopadal až dokonca,

bo predvídal budúce ich skutky,

² totiž, že hoc sami nástojili na ich odchode

a rýchle ich posielali preč,

zmenia svoje zmýšľanie a prenasledovať ich budú.

³ Ešte boli zamestnaní smútočnými obradmi,

ešte nariekali nad hrobmi zomrelých,

keď sa ináč, nerozumne, rozhodli;

a tých, ktorých úpenlivo posielali preč,

prenasledovali ako utečencov.

 ⁴ Zaslúžený osud totiž poháňal ich k tomu koncu

a dal im zabudnúť na to, čo sa prihodilo,

aby doplnili trest, čo chyboval ich súženiam,

⁵ aby tvoj ľud prekonal (svoj) nevídaný prechod,

tamtí však by našli neslýchanú smrť.

 ⁶ Lebo všetko tvorstvo sa pretváralo znova vo svojej podstate,

aby poslúchalo celkom osobitné príkazy,

aby tvoje deti boli zachované neporušene.

⁷ Bolo vidieť oblak, ktorý zatieňoval tábor,

a tam, kde prv voda bola, vynoriť sa suchú zem,

nehatenú cestu z Červeného mora,

zelenajúcu sa pažiť z prúdu dravého;

⁸ a keď cez ňu prešli, celý národ rukou tvojou chránený,

uvideli neslýchané zázraky.

 ⁹ Veď sa pásli ako paripy,

poskakovali jak baránky

a teba velebili, Pane, ako svojho záchrancu.

 ¹⁰ Veď sa ešte pamätali na to, čo sa stalo, pokiaľ boli v cudzine,

ako muchy neliahli sa zo zvierat, lež zo zeme

a jak miesto vodných zvierat vychrlila rieka množstvo žiab.

¹¹ Neskôr videli i nový spôsob vzniku vtákov,

keď ich zmohla žiadostivosť bažiť po lahôdkach,

¹² pretože k ich ukojeniu jarabice vystúpili z mora.

 ¹³ Ale tresty na hriešnikov neprišli

bez predchádzajúcich výstrah strašným blýskaním.

 ¹⁴⁽¹³⁾ Spravodlivo veru znášali trest za svoju zločinnosť,

lebo veľmi rozhorčenou nenávisťou správali sa voči cudzincom.

Tamtí totiž iba odopreli prijať neznámych, čo prišli k nim,

títo si podrobovali za otrokov hostí, ktorí im dobro preukázali.

 ¹⁵⁽¹⁴⁾ A to nie je všetko! Lebo

– za čo dozaista s ohľadom potrestaní budú –

tamtí prijali hneď od začiatku cudzích nepriateľsky,

¹⁶⁽¹⁵⁾ títo však ich prijímali s oslavou,

a keď im už zaistili práva občianske,

utlačovali ich preukrutnými robotami.

¹⁷⁽¹⁶⁾ Teraz boli bití slepotou takisto

ako tamtí pri dverách spravodlivého,

keď boli zahalení nepreniknuteľnou tmou

a keď každý hľadal prístup k svojim dverám.

Doslov

 ¹⁸⁽¹⁷⁾ Veď sa živly pretvárajú samy v sebe,

ako tóny na citare menia druh nápevu,

ale ich zvuk ostáva vždy rovnaký.

Pozorovaním sa toto môže nepochybne porozumieť z toho,

čo sa stalo.

 ¹⁹⁽¹⁸⁾ Lebo živočíchy suchozemské premieňali sa na vodné živočíchy

a čo prv plávali, vychádzali na zem.

 ²⁰⁽¹⁹⁾ Oheň prevyšoval svoju vlastnú silu vo vode,

a voda zabúdala na svoju hasivosť.

²¹⁽²⁰⁾ Plamene zas nestravovali

krehké telá zvierat,

ktoré sa do nich dostali,

ani sa neroztápal tak ľahko roztopiteľný nebeský pokrm,

ľadu podobný.

²² Lebo vo všetkom si, Pane, povýšil a oslávil svoj ľud,

neopustil si ho, ale vždy a všade si mu pomáhal.