Kniha múdrosti

Kniha múdrosti

14 1 Iný zasa, čo sa hodlá plaviť po mori,

čo sa chystá precestovať divé vlniská,

vzýva drevo krehkejšie než loď, čo nesie ho.

 2 Lebo túto vymyslela túžba po zisku,

zhotovil ju umelecký dômysel.

 3 Tvoja prozreteľnosť, Otče, vedie ju,

lebo ty si aj po mori cestu dal,

spoľahlivý chodník medzi vlnami.

4 Ukázať si chcel, že môžeš z čohokoľvek zachrániť,

toho, čo nastúpi na loď, i keď nie je vycvičený námorník.

5 Ty chceš, aby ladom neležali diela tvojej múdrosti.

Preto ľudia zverujú svoj život drevu nepatrnému,

prejdú cez prúd na plti a nič sa im nestane.

 6 Tak aj v praveku, keď pyšní obri hynuli,

nádej sveta vyhľadala útočište na plti,

a tak rukou tvojou riadená

zanechala svetu pre nový rod semeno.

 7 Požehnané drevo, ktoré slúži spravodlivosti.

8 Prekliata je (modla) urobená rukou aj s tým, čo ju robil.

On preto, že ju spravil,

ona preto, že je nazývaná bohom, hoc je vecou pominuteľnou.

9 Boh rovnako totiž nenávidí modlára aj jeho dielo pohanské.

10 Veď výtvor i s výrobcom spolu stihne trest.

11 Preto príde súd i na pohanských bôžikov,

nakoľko sa stali ohavami v Božom stvorenstve

ľudským dušiam na pohoršenie,

tiež kosílkou nohám nemúdrych.

 

Pôvod modlárstva

 

12 Vymyslenie modiel je začiatkom modlárstva

a ich vynález je skazou života.

 13 Lebo od počiatku neboli,

ani večne nebudú.

14 Dostali sa na svet pre márnomyseľné ľudské blúznenie;

preto im je náhly koniec súdený.

 15 Ktorýsi otec, príliš utrápený predčasným zármutkom,

dal si spraviť obraz svojho priskoro zomrelého dieťaťa

a pomaly začal ako boha uctievať toho, čo predtým zomrel,

a tým, ktorí mu boli podriadení, ustanovil tajný kult a svätenie.

16 Potom, po nejakom čase,

sa tento bezbožný zvyk rozmáhal stále viac,

napokon bol zachovaný ako zákon:

klaňali sa modlám, lebo tak rozkázali mocnári.

 

17 Pretože ich ľudia nemohli ctiť zblízka,

lebo bývavali príliš ďaleko,

z diaľky si urobili o ich podobe predstavu

a zhotovili veľkolepý obraz svojho kráľa cteného,

aby mohli neprítomnému tak vrúcne pochlebovať,

akoby bol prítomný.

18 Ku zvýšeniu úcty poháňala umelcova ctibažnosť

aj tých, ktorí tohto kráľa ani nepoznali.

19 On sa totiž chcel vladárovi rýchlo zapáčiť

a vynaložil všetko svoje umenie, len aby obraz bol čo najkrajší.

20 Potom zástup, uchvátený krásou výtvoru,

toho, ktorého ešte prednedávnom ctil ako človeka,

pokladal za bytosť, hodnu bohocty.

 21 Toto teda bolo živým na skazu,

že ľudia, čo podrobovali sa buď nešťastiu, buď moci kniežacej,

prenášali neprenosné meno na kameň a na drevo.

22 Nebolo im dosť, že mali mylný názor o Bohu,

ale žijúc v mravnom rozvrate, čo prýštil z ich nevedomosti,

nazývajú šťastím také veľké zlá.

 23 Ani pri deťovražedných obetách, či pri pokútnych tajných obradoch,

ani pri divých hostinách s výstrednými obyčajami

24 nedbajú ani na čistotu života, ani manželstva,

ale zákernícky zabíja druh druha,

alebo ho zarmucuje cudzoložstvom.

25 Všetko bez rozdielu drží krviprelievanie, vražda, krádež, podvod,

podplácanie, vierolomnosť, vzbura, krivá prísaha,

 26 prenasledovanie dobrých, zabúdanie na dobrodenia,

sprzňovanie duší, smilstvo proti prírode,

rozvrat manželského zväzku, cudzoložstvo, samopaš.

 27 Lebo uctievanie modiel bezmenných

je počiatok i príčina, i koniec všetkého zla.

28 Lebo buďto zúria na svojich zábavách, alebo prorokujú lož,

alebo sa oddávajú nerestiam,

alebo ľahkovážne prisahajú krivo.

29 Pretože sa spoliehajú na bezduchých bôžikov,

nečakajú trest, keď prisahajú falošne.

30 Ale za oboje ich neminie spravodlivý trest

preto, že si zle predstavovali Boha, keď sa pridŕžali bôžikov,

i že krivo prisahali v lesti, opovrhujúc svätosťou.

31 Veď nie moc tých, na ktorých sa prisahá,

ale trest, čo prináleží hriešnikom,

stíha vždycky prestúpenia zločincov.

 

 

2. Loď zhotovia ľudia starostlivo, modlu nedbalo (porov. 13, 13 – 14).
3. Boh je na pomoci kormidelníkovi, ako je na pomoci každému človeku. Božia prozreteľnosť riadi a udržuje všetko. Ona vedela Izraelitom aj cez Červené more ukázať cestu.
6. „Nádej sveta“ bola Noemova rodina, ktorá zachovala ľudské pokolenie. – „Plťou“ sa tu volá Noemov koráb. – O obroch pozri Gn 6, 4.
7. Svätopisec myslí predovšetkým na Noemov koráb, ale aj na každé drevo, ktoré slúži blahu ľudstva. Cirkevní otcovia myslia pri tomto výroku aj na drevo Kristovho kríža, ale len v prispôsobenom zmysle.
13 n. Prvotné náboženstvo uctievalo jedného Boha, ako to vieme aj z Knihy Genezis.
15 – 16. Niektoré príčiny modlárstva (mylné nazeranie na prírodné zjavy) svätopisec už uviedol 13, 1 n. Teraz uvádza ďalšie príčiny.
21. Nešťastie (v. 15) a ohľad na mocnárov sveta (17 – 20) priviedli ľudí k tomu, že meno „Boh“ dali kamenným a dreveným modlám.
23 – 24. O obetovaní detí pozri pozn. k 12, 2 – 6. S modloslužbou (napr. kultom Bakcha, Dionýza) boli často spojené rôzne orgie.
26. „Smilstvo proti prírode“ doslovne „zámena rodu, pohlavia“.
27. Meno „boh“ nosia modly neprávom a nemajú iné meno. Sú ničím.
Kniha múdrosti