Osudy dobrých a zlých, 3, 1 – 5, 23
Nádej a beznádejnosť
3 1 Duše spravodlivých sú však v Božích rukách,
muka sa ich nedotkne.
2 Nemúdri sa nazdávali, že je po nich;
za nešťastie posudzoval sa ich odchod,
3 za skazu ich poberanie od nás. –
Oni sú však na pokoji.
4 Lebo keď aj, podľa mienky ľudí, pretrpeli muky,
jednako ich nádej bola plná nesmrteľnosti.
5 Po nedlhom treste prijmú veľké dobrodenie,
pretože ich skúšal Boh a zistil,
že sú ho hodni.
6 Vyskúšal ich ako zlato v peci
a prijal ich ako celopalnú obetu.
7 Skvieť sa budú v čase svojho navštívenia,
prebehnú sťa iskry cez trstinu,
8 súdiť budú ľudstvo, nad národmi panovať
a Pán bude večne vládnuť nad nimi.
9 Tí, čo mali v neho nádej, poznajú pravdu,
a čo boli verní, v láske zotrvajú pri ňom,
lebo milosti a zľutovania sa dostane jeho vyvoleným.
10 Ale bezbožníci utŕžia trest podľa toho, ako zmýšľali,
oni, čo pohrdli spravodlivým a odpadli od Pána.
11 Veď je nešťastný, kto pohŕda múdrosťou a ukáznenosťou,
prázdna je ich nádej, neplodná ich námaha
a ich diela neužitočné.
12 Nerozumné sú ich manželky a ich deti hanobné,
zlorečené je ich plemeno.
Radosť z detí nie je všetko
13 Šťastná bezdetná, keď žije nepoškvrnene,
a čo nepoznala hriešne obcovanie.
Bude mať plod pri prehliadke duší.
14 (Šťastný je) i bezdetný, čo nerobí nič ošklivé
a nič zlé nezamýšľa proti Pánovi!
Za vernosť dá sa mu skvelá odmena,
utešený údel v chráme Pánovom.
15 Lebo dobré snahy prinášajú krásne ovocie,
neodumrie nikdy koreň múdrosti.
16 Deti cudzoložníkov však nie sú vydarené
a plod hriešnej lásky hynie.
17 I keď dlho žijú, nemajú ich za nič,
bez cti bude nakoniec ich staroba.
18 Ak však zomrú včasne, nebudú mať nádeje
ani útechy v deň súdu,
19 lebo zlý je koniec nečestného rodu.
2 – 3. „Odchod, poberanie od nás“ je smrť.
4 n. Výraz „nádej“ (porov. Rim 5, 2) má v živote spravodlivého človeka základné miesto. Jej objektom je nesmrteľnosť – athanasia. Práve tento výraz, až doteraz v celom Starom zákone úplne nezvyčajný, ale dôverne známy Grékom, naznačuje buď nesmrteľnosť spomienky (porov. 8, 13), alebo nesmrteľnosť duše. V našom prípade ho autor používa v druhom zmysle, aby ním naznačil šťastnú nesmrteľnosť v Božom kráľovstve ako odmenu za spravodlivý život (1, 15; 2, 23).
6. Celostný zápal (celopal, celostná žertva) bol najvznešenejší druh starozákonných obetí; spálil sa pri ňom celý obetný dar.
7. „Čas navštívenia“ je tu deň súdu sveta. Rýchlo horiaca trstina predstavuje pravdepodobne hriešnikov, iskra spravodlivých, ktorí budú súdiť hriešnikov, porov. Iz 1, 31; Abd 1, 18; Mt 19, 28; Lk 22, 30; 1 Kor 6, 2.-3.
11 n. Nádej bezbožníkov je prázdna, pretože skladajú nádej len do pominuteľných vecí.
13. Za najväčšie požehnanie pokladali Izraeliti početné potomstvo. Neplodné ženy čelili posmechu. Svätopisec opravuje tento názor a píše, že žena, ktorá sa v ničom neprehrešila proti manželským zákonom a je neplodná, dostane odmenu v deň súdu a to bude jej plod.
14. „Bezdetný“, doslovne eunuch. Mojžišov zákon zakazoval týmto ľuďom vstup do chrámu (Dt 23, 1). Ale ak takýto muž (Mt 19, 12) žije čnostne a pobožne, bude mať údel a zvláštnu milosť, t. j. odmenu v nebeskom chráme (Zjv 3, 12; 7, 15 nebo tiež volá chrámom). Svätopisec dosť zreteľne odkazuje v tomto a v nasl. verši na proroctvo Iz 56, 3 – 5.
15. Neplodný muž sa už nemusí žalovať, že je suchým stromom (Iz 56, 3).
16 – 19. Deti narodené z hriechu cudzoložstva môžu byť aj deti Izraelitov z pohanských manželiek alebo deti odpadlíkov od Boha. – Svätopisec hovorí podľa starozákonného presvedčenia, že Boh trestá hriechy rodičov na deťoch.
