Kniha múdrosti

Kniha múdrosti

Osud Izraelitov a Egypťanov, kap. 16 – 19

 

Žaby a jarabice

 

16  1 Preto boli zaslúžene potrestaní podobnými (tvormi)

a mučilo ich množstvo hávede.

2 Namiesto takého trestu urobil si dobre svojmu ľudu.

Na ich vrúcnu žiadosť dal si im pokrm nevšedný –

jarabice za jedlo,

3 aby tamtí, žiadostiví pokrmu,

pre hnusobu (zvierat) na nich poslaných

stratili aj prirodzenú chuť,

títo však po chvíľkovom strádaní

okúsili pokrm nevšedný.

4 Bolo totiž treba, aby tamtých stihol

neodvratný nedostatok, lebo utlačovali,

týmto bolo treba ukázať len, ako veľmi boli ich nepriatelia trápení.

 

Kobylky a medený had

 

 5 Bo i keď sa vyrútili na nich zúrivé a divé zvieratá

a keď boli kynožení pohryzením skrútenými hadmi,

predsa tvoj hnev až do konca netrval.

6 Iba pre výstrahu postrašení boli na chvíľu,

ale dostali znak spásy ako upomienku na príkazy tvojho zákona.

7 Lebo kto sa (k nemu) obrátil, zachránený bol, nie skrz to, čo videl,

ale skrze teba, spasiteľa všetkých.

8 Nuž i týmto si našich nepriateľov presvedčil,

že ty si ten, ktorý môžeš z každej biedy vytrhnúť.

 9 Veď ich zabíjalo uhryznutie kobyliek a múch,

a nedal sa nájsť liek na záchranu ich života,

pretože si túto trýzeň zasluhovali.

10 Tvojich synov však neprevládli ani zuby jedovatých hadov,

lebo tvoja milosrdnosť proti tomu povstala a priniesla im vyzdravenie.

 11 Boli totiž uhryznutí (iba) preto, aby pamätali tvoje slová,

skoro však boli zas uzdravovaní,

aby nezabudli celkom na tvoje ustanovenia,

a tak neprišli o tvoje dobrodenia.

 12 Lebo ani zelina, ani náplasť ich nevyliečili,

ale tvoje slovo, Pane, ktoré lieči všetko.

13 Veď ty máš moc nad smrťou i nad životom,

zvádzaš k bránam podsvetia a zasa vyvádzaš.

14 Človek v svojej zlobe môže síce zabiť niekoho,

ale dych (života), čo vyšiel, nemôže už priviesť späť

ani vyslobodiť dušu, ktorá bola odňatá.

15 Tvojej ruke však uniknúť je nemožné.

 

Ľadovec a manna

 

 16 Na bezbožných, ktorí odopreli poznať ťa,

doľahlo tvoje mocné rameno.

Stíhali ich nezvyčajné lejaky, ľadovec, hrozné nečasy

a bil do nich blesk.

17 A čo bolo najčudnejšie, vo vode, čo ináč všetko zaháša,

zúril oheň ešte mocnejšie;

lebo svet je bojovníkom za spravodlivých.

 18 Občas totiž poľavil bes plameňov,

aby nespálili zvieratá, čo boli poslané proti modlárom,

ale aby sami navidomoči presvedčili sa,

že ich stíha Boží súd.

19 Inokedy zasa vzplanuli i prostred vody silnejšie,

než vzbĺka ináč oheň,

aby znivočili plody modlárskej krajiny.

 20 Miesto toho si ty živil svoj ľud chlebom anjelským,

dával si im z neba hotový chlieb bez práce,

ktorý poskytoval akýkoľvek pôžitok

a spĺňal akúkoľvek chuť.

 21 Lebo (tento) tvoj dar prejavoval

tvoju nežnú lásku k tvojim deťom.

Prispôsoboval sa chuti toho, čo ho požíval,

premenil sa na to, čo kto chcel.

 22 Sneh a ľad však odolali ohňu a neroztopili sa,

aby zvedeli, že ten samý oheň,

ktorý v krupobití plápolal

a čo v lejakoch blýskal sa,

zničil nepriateľom úrodu;

23 lenže (oheň) zabudol i na svoju vlastnú moc,

aby sa len spravodliví mohli nasýtiť.

 24 Lebo tvorstvo podriadené tebe, Tvorcovi,

stupňuje svoju moc na trestanie nespravodlivých

a (zasa) ju zoslabuje, aby dobre činila tým, čo dúfajú v teba.

25 Tak aj vtedy slúžilo tvojmu daru, sýtiacemu všetkých,

tým, že sa premieňalo vo všetko

podľa želania tých, čo ho potrebovali.

26 Lebo tvojim deťom, ktoré miluješ, ó Pane, bolo treba skúsiť,

že nie rozmanité plody živia človeka,

ale tvoje slovo zachováva tých, čo v teba dúfajú.

27 Lebo to, čo neznivočil oheň,

topilo sa priam, len čo ho zohrial letmý slnka lúč,

28 aby bolo známe, že tebe treba dobrorečiť ešte pred východom slnka

a už na úsvite zjavovať sa pred tebou.

29 Lebo nádej nevďačníka roztopí sa ako zimný srieň

a jak nepotrebná voda odtečie.

1 – 4. Svätopisec pokračuje v porovnávaní osudu Egypťanov a Izraelitov tam, kde ho na konci kap. 12 prerušil. Po rane krvavej vody prišli na Egypt žaby (Ex 7, 26 n.), od ktorých Egypťanom prešla všetka chuť na jedlo. Izraeliti za krátky čas trpeli núdzu, aby videli, aký veľký trest poslal Boh na ich nepriateľov, potom im pomohol zázračným spôsobom. O jarabiciach pozri Ex 16, 12n. a Nm 11, 31 n.
5 – 8. O hadoch a o znamení záchrany, o medenom hadovi, pozri Nm 21, 6 n. Medený had bol len znamením, on nezachraňoval tých, čo sa k nemu obrátili, ale Pán. Svätopisec predpokladá, že sa Egypťania dozvedeli, ako Boh zachraňoval Izraelitov na púšti od hadov.
9. Uhryznutie kobyliek a pichnutie múch samo osebe nespôsobovalo smrť, ale v Egypte po prvej a druhej rane bolo množstvo rýb a žiab v rozklade, z ktorých muchy a kobylky šírili nákazu a zapríčiňovali smrť.
11. Pre Izraelitov boli hady výstrahou.
12 – 14. Boh môže vyliečiť i toho, kto je už pri bránach podsvetia, čiže je na smrť chorý, ba môže vzkriesiť aj mŕtveho.
16 – 17. Oheň, zapálený bleskami, nezahasilo ani krupobitie, ani dážď, porov. Ex 9, 24.
18 – 19. Nevieme, o akom príbehu je tu reč. Možno, že sa Egypťania pokúsili ohňom a dymom odstrániť žaby, kobylky a muchy. Keďže rany neprestali, svätopisec usudzuje, že oheň nepálil tieto zvieratá. Verš 19 sa vzťahuje na tú istú udalosť, na ktorú verše 16 – 17.
20. Anjelský chlieb je manna, porov. 19, 21; Ž 78, 24. 25; 105, 40; Jn 6, 31; 1 Kor 10, 3. – O manne pozri Ex 16.
21. Podstata manny sa nemenila, ale každý, kto ju jedol, cítil takú chuť, akú chcel. O tejto vlastnosti manny Pentateuch nehovorí.
22 – 23. Manna sa tu volá snehom a ľadom, pretože sa podobala inovati (Ex 16, 14; Nm 11, 7). Manna sa na slnku rozpustila (Ex 16, 21), ale na ohni ju mohli variť alebo piecť (Nm 11, 8).
24 – 25. Prírodné sily na Boží rozkaz menili svoje sily a účinky podľa toho, ako to bolo potrebné pre tých, ktorým Boh chcel pomáhať.
Kniha múdrosti