Kniha proroka Ozeáša

2  ¹⁽¹⁰⁾ I bude počet synov Izraela

ako piesku morského,

ktorý nemožno odvážiť ani zrátať.

Vtedy miesto toho, že by im vraveli:

»Vy ste Nie môj ľud,«

budú im hovoriť:

»Synovia živého Boha.«

²⁽¹¹⁾ I zhromaždia sa synovia Júdu

a synovia Izraela pospolu,

ustanovia si jednu hlavu

a vystúpia z krajiny,

lebo veľký bude deň Jezraela.

^3(2,1) Povedzte svojim bratom: »Môj ľud«

a svojim sestrám: »Omilostená!«

 ⁴⁽²⁾ Žalujte si matku, žalujte,

lebo nie je mojou manželkou

a ja nie som jej manželom.

Nech si odstráni z tváre znaky smilstva

a spomedzi pŕs znaky cudzoložstva!

⁵⁽³⁾ Ináč ju vyzlečiem donaha

a predstavím ju sťa v deň jej narodenia,

urobím ju takou ako púšť,

takou, aká je suchá zem, ju spravím

a usmrtím ju smädom.

⁶⁽⁴⁾ Nad jej synmi sa nezľutujem,

lebo sú to deti zo smilstva.

 ⁷⁽⁵⁾ Bo ich mať smilnila,

ich rodička sa dopúšťala nehanebnosti;

veď vravela:

»Pôjdem za svojimi milencami,

ktorí mi dávajú chlieb a vodu,

vlnu, plátno, olej, nápoje.«

⁸⁽⁶⁾ Hľa, preto tvoju cestu tŕním ohradím

a múrom ju zahatím,

že si nenájde chodníčky.

⁹⁽⁷⁾ Pôjde si za svojimi milencami,

ale nedochytí ich,

bude ich hľadať, ale nenájde.

Vtedy povie: »Pôjdem ja

a vrátim sa k prvému manželovi,

lebo vtedy mi lepšie bolo než teraz.«

 ¹⁰⁽⁸⁾ Lenže ona nevie,

že ja som jej dával

obilie a mušt a olej;

striebra som jej dal hojnosť

a zo zlata Bála spravili.

¹¹⁽⁹⁾ Nuž vezmem si zasa späť

v príhodný čas svoje obilie

a mušt, keď bude jeho čas;

svoju vlnu a svoj ľan si zoberiem,

ktorým zakrývala svoju nahotu.

¹²⁽¹⁰⁾ Teraz odhalím jej nahotu

pred zrakom jej milencov

a nevytrhne ju nik z mojej ruky.

 ¹³⁽¹¹⁾ Urobím koniec všetkým jej rozkošiam,

jej sviatkom, novmesiacom,

jej sobotám a všetkým slávnostiam.

 ¹⁴⁽¹²⁾ Spustoším jej vinič a figy,

o ktorých si vravela:

»Toto mi je odmena,

čo mi dali moji milenci.«

Urobím z nich les

a bude ich žrať poľná zverina.

 ¹⁵⁽¹³⁾ Potrescem ju za dni bálov,

keď im prinášala kadidlo,

zdobila sa prsteňmi a skvostmi,

za svojimi milencami šla,

a na mňa zabudla – hovorí Pán.

 ¹⁶⁽¹⁴⁾ Preto ju ja vyvábim,

zavediem ju na púšť

a prehovorím k jej srdcu.

 ¹⁷⁽¹⁵⁾ Potom jej tam dám jej vinice

a údolie Achor za bránu nádeje;

tam poslúchne ako za dní svojej mladosti,

ako keď vystupovala z Egypta.

 ¹⁸⁽¹⁶⁾ V ten deň – hovorí Pán –

bude ma volať: »Môj manžel!«

a nebude ma viac volať: »Môj Bál!«

¹⁹⁽¹⁷⁾ Odstránim mená bálov z jej úst,

nespomenú viac ich meno.

 ²⁰⁽¹⁸⁾ V ten deň zmluvu uzavriem

s poľnou zverou, s nebies vtáčkami

a so zemeplazmi;

kušu, meč a vojnu zlomím v krajine;

potom budú bývať v bezpečí.

 ²¹⁽¹⁹⁾ Vtedy si ťa navždy zasnúbim,

za pravdu a právo si ťa zasnúbim,

za lásku a zľutovanie,

²²⁽²⁰⁾ zasnúbim si ťa za vernosť,

takže poznáš Pána.

²³⁽²¹⁾ V ten deň

vyslyším – hovorí Pán –

vyslyším nebesá

a tie zasa vyslyšia zem;

 ²⁴⁽²²⁾ zem potom vyslyší

obilie, mušt a olej

a tie vyslyšia Jezraela.

²⁵⁽²³⁾ A zasejem si ho v krajine,

Neomilostenú omilostím,

tomu, čo je Nie môj ľud,

poviem: »Ty si môj ľud«

a on mi povie: »Môj Boh.«“