Prvá kniha kráľov

Prvá kniha kráľov

10 Kráľovná Sáby. –  1 Keď kráľovná Sáby počula o Šalamúnovom chýre (v mene Pána), prišla ho skúšať hádankami. S veľkým sprievodom prišla do Jeruzalema. Ťavy niesli voňavky, veľké množstvo zlata a drahokamy. Prišla k Šalamúnovi a povedala mu všetko, čo mala na srdci. A Šalamún jej dal odpoveď na všetky otázky; pred kráľom nebolo nič také skryté, aby jej nebol odpovedal. Keď kráľovná Sáby videla všetku Šalamúnovu múdrosť a dom, ktorý postavil, jedlá na jeho stole, kreslá jeho úradníkov, vysluhovanie jeho sluhov, jeho šatne, jeho nápoje a celopaly, ktoré obetoval v Pánovom dome, bola celkom bez seba a povedala kráľovi: „Pravdivá bola reč, ktorú som vo svojej krajine počula o tebe a o tvojej múdrosti. Neverila som rečiam, ktoré som počula, kým som neprišla a nepresvedčila som sa na vlastné oči. Veru mi nepovedali ani polovicu; tvoja múdrosť a tvoj blahobyt prevyšujú chýr, ktorý som počula. Blažení sú tvoji ľudia a blažení tvoji sluhovia, ktorí ustavične stoja pred tebou a počúvajú tvoju múdrosť. Nech je zvelebený Pán, tvoj Boh, ktorý má v tebe záľubu a posadil ťa na trón Izraela! Pretože Pán má Izrael vždy rád, ustanovil ťa za kráľa, aby si vysluhoval právo a spravodlivosť.“ 10 Potom dala kráľovi stodvadsať hrivien zlata a veľké množstvo voňaviek a drahokamov. Nikdy nedoniesli také množstvo voňaviek, aké dala kráľovná Sáby kráľovi Šalamúnovi.

 11 Ale aj Hiramove lode, ktoré priviezli zlato z Ofíru, priviezli z Ofíru veľké množstvo ebenového dreva a drahokamov. 12 Z ebenového dreva dal kráľ zhotoviť náradie pre Pánov dom a pre kráľovský palác, ďalej citary a harfy pre spevákov. Toľko ebenového dreva nedošlo a nebolo vidno až podnes. 13 A kráľ Šalamún dal kráľovnej zo Sáby všetko, čo chcela a žiadala si, okrem toho, čo jej Šalamún dal z kráľovskej štedrosti. Potom sa vybrala a išla so svojím služobníctvom do svojej krajiny.

 

Šalamúnovo bohatstvo a prepych. – 14 Váha zlata, ktoré došlo Šalamúnovi za jeden rok, bola šesťstošesťdesiatšesť hrivien zlata,  15 okrem dávky obchodníkov a dane priekupcov, všetkých kráľov púšte a správcov krajiny. 16 Kráľ Šalamún dal zhotoviť dvesto štítov z rýdzeho zlata; šesťsto šeklov zlata upotrebil na jeden štít. 17 Ďalej tristo pavéz z rýdzeho zlata, tri míny zlata upotrebil na jednu pavézu. A kráľ ich uložil v Libanonskom lesnom dome. 18 Potom dal kráľ urobiť veľký trón zo slonoviny a obtiahol ho čistým zlatom. 19 Trón mal šesť stupňov, vzadu mal trón okrúhle záhlavie, pri sedadle z oboch strán boli operadlá a pri operadlách stáli dva levy. 20 Dvanásť levov však stálo na šiestich stupňoch z jednej i druhej strany. Taký nezhotovili pre nijaké kráľovstvo. 21 Každá nádoba na pitie u kráľa Šalamúna bola zo zlata a všetky nádoby Libanonského lesného domu boli z rýdzeho zlata. Striebra nebolo, toho si v Šalamúnových časoch vôbec nevážili.  22 Lebo kráľ mal na mori popri Hiramových lodiach aj lode taršišské. Raz za tri roky išli taršišské lode a doviezli zlato, striebro, slonovinu, opice a pávy.

23 Kráľ Šalamún bol teda väčší ako všetci králi zeme i múdrosťou, i bohatstvom. 24 Celý svet si žiadal vidieť Šalamúnovu tvár, aby počul jeho múdrosť, ktorú mu Boh vložil do srdca. 25 Pritom každý doniesol rok po rok svoj dar: strieborné a zlaté nádoby, šatstvo, zbrane, voňavky, kone a mulice.  26 Šalamún si nazhromaždil aj vozy a jazdcov: mal tisícštyristo vozov a dvanásťtisíc jazdcov. Umiestil ich po vozatajských mestách a v okolí kráľa v Jeruzaleme.  27 A kráľ nahromadil do Jeruzalema toľko striebra ako skál a dodal toľko cédrov, akoby to boli sykomory z Nížiny.  28 Kone obstarávali Šalamúnovi z Egypta a z Koy. Kráľovskí kupci ich privádzali z Koy za kúpnu cenu. 29 Voz prišiel z Koy za šesťsto strieborných a kôň za stopäťdesiat. Podobne ich prostredníctvom nich predávali aj všetkým kráľom Hetejcov a Aramejčanov.

 

 
1. Podľa asýrskej správy v severoarabskej krajine Aribi panovali naozaj ženy. V časoch Šalamúna bývali ešte aj Sabejci v severnej Arábii, možno práve v tejto krajine. Až 300 rokov po Šalamúnovi si založili Sabejci ríšu v Južnej Arábii. – Osoba kráľovnej zo Sáby je opradená množstvom legiend. Jozef Flávius ju volá Nikaule, arabské rozprávky ju spomínajú pod menom Bilkis. – V tamojších krajoch si hádankami skúšali ostrovtip.
11. Nevieme iste, o akom dreve je tu reč. Že bolo ebenové, je len dohad niektorých učencov.
15. Osnova nie je celkom istá. Králi púšte boli náčelníci beduínskych kočovných kmeňov.
22. Taršiš bola fenická kolónia v dnešnom Španielsku, pri ústí rieky Guadalquivir. Taršišské lode boli nielen tie, ktoré sa skutočne plavili do Taršišu, ale všetky, ktoré boli na to súce; teda lode veľké a mocné.
26. Porov. 5, 6; 9, 19.
27. „Nížina“ (Šefela) je územie medzi Judským pohorím a Stredozemným morom. Sykomôr je tam i dnes veľa. Je to istý druh figovníka (Ficus sycomorus).
28. Koa je Cilícia. Tak sa zdá, že druhá, tu spomínaná krajina nie je Egypt, hoci má s Egyptom veľmi podobné meno, ale akási krajina v Malej Ázii v blízkosti Koy; asýrske pamiatky ju volajú Musri a spomínajú ju tiež spolu s krajinou Koa.
Prvá kniha kráľov