Prvá kniha kráľov

Prvá kniha kráľov

19 Eliáš na vrchu Horeb. – 1 Achab rozpovedal Jezabel všetko, čo urobil Eliáš, aj to, ako pobil mečom všetkých prorokov. 2 Nato poslala Jezabel k Eliášovi posla s odkazom: „Nech mi bohovia urobia toto a toto nech mi pridajú, ak zajtra o takomto čase neurobím s tvojím životom, ako sa stalo so životom hociktorého z nich!“ 3 On sa naľakal, vstal a odišiel, aby si zachránil život. Keď prišiel do Bersaby, ktorá patrí Judsku, nechal svojho sluhu tam 4 a sám išiel na deň cesty na púšť. Keď došiel, sadol si pod borievku, žiadal si zomrieť a hovoril: „Teraz už dosť, Pane! Vezmi si môj život! Veď ja nie som lepší ako moji otcovia!“ 5 Ľahol si a usnul (pod borievkou). Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vezmi a jedz!“ 6 Pozrel sa a hľa, pri hlave mal užiarený podpopolný pecník a krčah vody! Jedol teda, napil sa a opäť zaspal. 7 Tu prišiel Pánov anjel druhý raz, dotkol sa ho a povedal: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou dlhú cestu!“ 8 Vstal teda a jedol a posilnený týmto pokrmom išiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb.

9 Tam vošiel do jaskyne a prenocoval v nej. Tu ho oslovil Pán a spýtal sa ho: „Čo tu robíš, Eliáš?“  10 On odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov! Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom! Ja sám som ostal, za mojím životom však sliedia, chcú mi ho vziať.“ 11 On mu povedal: „Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána!“ Práve prechádzal Pán. Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. 12 Po zemetrasení oheň, ale Pán nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum. 13 Keď to Eliáš počul, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom prehovoril k nemu akýsi hlas a pýtal sa: „Čo tu robíš, Eliáš?“ 14 Odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov. Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom! Ja sám som ostal a za mojím životom sliedia, chcú mi ho vziať.“  15 Pán mu povedal: „Vstaň, vráť sa svojou cestou na Damaskú púšť, a keď dôjdeš, pomaž Hazaela za kráľa nad Aramom,  16 Namsiho syna Jehua pomaž za kráľa nad Izraelom a Safatovho syna Elizea z Abel-Mehuly pomaž za proroka namiesto seba!  17 A kto ujde pred Hazaelovým mečom, zabije ho Jehu, a kto ujde pred mečom Jehua, zabije ho Elizeus. 18 A v Izraeli si ponechám sedemtisíc mužov: iba kolená, ktoré sa nesklonili pred Bálom, a ústa, ktoré ho nebozkali.“

 19 Keď odtiaľ odišiel, našiel Elizea, Safatovho syna, ako práve oral. Dvanásť záprahov volov mal pred sebou, on bol pri dvanástom. Eliáš prešiel popri ňom a hodil naň svoj plášť. 20 On zanechal voly, bežal za Eliášom a povedal: „Dovoľ, aby som pobozkal svojho otca a matku, potom pôjdem s tebou!“ Odvetil mu: „Choď, vráť sa, veď čože som ti urobil?“ 21 Vrátil sa od neho, vzal záprah volov, zabil ich, na nástroji volov uvaril mäso a dal ľuďom jesť. Potom vstal, išiel za Eliášom a posluhoval mu.

 
10 n. Pán prichádza ticho. Tým sa prorokovi aj názorne naznačuje, že Boh nie je len prísny Pán, ktorý tresce hriech modlárstva (búrka, zemetrasenie, oheň), ale aj Boh dobrotivý a láskavý (lahodný šum).
15 n. Damaská púšť je bezpochyby Sýrska púšť. – Eliášovi Boh naznačuje, že sa stanú zmeny na kráľovských trónoch, ani Achabova bezbožnosť nebude trvať večne. – Poverenie, ktoré dostáva Eliáš, odovzdal svojmu nástupcovi Elizeovi. Hazaelovi sľúbil kráľovstvo Elizeus (2 Kr 8, 7 n.). Jehua pomazal za kráľa ktorýsi Elizeov žiak (2 Kr 9, 1 n.).
16. O Abel-Mehule pozri 1 Sam 18, 19.
17. Elizeus sám nikoho neusmrtil, ale naňho sa opieral Jehu, ktorý vyhubil Bálových modlárov.
19. Plášť Eliáša bol zvláštny prorocký plášť a Elizeus vedel, že Eliáš, keď hodil naň svoj prorocký plášť, ho volá, aby ho nasledoval.
Prvá kniha kráľov