Prvá kniha kráľov

Prvá kniha kráľov

11 Modlárstvo Šalamúna. – Kráľ Šalamún však miloval množstvo cudzineckých žien popri faraónovej dcére: Moabčanky, Amončanky, Edomčanky, Sidončanky a Hetejky,  2 teda z národov, o ktorých Pán povedal synom Izraela: „Nevchádzajte k nim a ony nech nevchádzajú k vám, lebo odvrátia vaše srdce k cudzím bohom!“ A Šalamún za nimi lipol s láskou. Mal sedemsto kniežacích žien a tristo vedľajších žien. A jeho ženy ho zviedli. Keď bol Šalamún starý, zviedli mu jeho ženy srdce za cudzími bohmi, jeho srdce už nepatrilo celé Pánovi, jeho Bohu, ako srdce jeho otca Dávida.  Tak si Šalamún uctieval bohyňu Sidončanov Aštartu a ohavu Amončanov Molocha. Šalamún robil, čo sa nepáčilo Pánovi a nebol celkom oddaný Pánovi ako jeho otec Dávid.  7 Vtedy Šalamún postavil výšinu Kamošovi, ohave Moabčanov, na vrchu, ktorý je východne od Jeruzalema, aj Molochovi, ohave Amončanov. Podobne robil všetkým svojim cudzineckým ženám, ktoré pálili tymian a prinášali obety svojim bohom.

Preto sa Pán rozhneval na Šalamúna, lebo sa mu srdce odvrátilo od Pána, Izraelovho Boha, ktorý sa mu dva razy zjavil 10 a dal mu v tejto veci príkaz, aby nešiel za cudzími bohmi. Ale nezachoval Pánov príkaz. 11 Preto Pán povedal Šalamúnovi: „Pretože je to s tebou takto a nezachoval si moju zmluvu a predpisy, ktoré som ti dal, odtrhnem od teba kráľovstvo a dám ho tvojmu sluhovi. 12 Pre tvojho otca Dávida to však neurobím za tvojho života, ale vytrhnem ho z rúk tvojho syna. 13 Ibaže nevytrhnem celé kráľovstvo, jeden kmeň nechám tvojmu synovi, pre svojho služobníka Dávida a pre Jeruzalem, ktorý som si vyvolil.“

 

Zahraniční nepriatelia Šalamúna. –  14 Pán povzbudil proti Šalamúnovi protivníka, Edomčana Adada; bol z kráľovského rodu, ktorý bol v Edomsku.  15 Keď totiž Dávid porazil Edomsko a vojvodca Joab išiel pochovať padlých a pobil v Edomsku všetkých mužov 16 – lebo Joab a celý Izrael tam bol šesť mesiacov, kým nepobil všetkých mužov v Edomsku –, 17 vtedy Adad ušiel a s ním aj niekoľkí Edomčania zo sluhov jeho otca a išli do Egypta. Adad bol malý chlapec.  18 Keď odišli z Madiánska, prišli do Fáranu, z Fáranu vzali so sebou mužov a došli do Egypta k faraónovi, kráľovi Egypta. On mu dal dom, pridelil mu poživeň a dal mu pôdu. 19 Adad si vo veľkej miere získal faraónovu priazeň a dal mu za ženu sestru svojej manželky, sestru kráľovnej Tafnesy. 20 Tafnesina sestra mu porodila syna Genubata, ktorého Tafnes dala vychovať vo faraónovom dome. Genubat bol teda vo faraónovom dome, medzi faraónovými deťmi. 21 Keď Adad počul v Egypte, že sa Dávid uložil k svojim otcom a že vojvodca Joab zomrel, povedal Adad faraónovi: „Prepusť ma, chcem ísť do svojej krajiny!“ 22 Faraón mu vravel: „Azda ti u mňa niečo chýba, že si žiadaš odísť do svojej krajiny?“ Odpovedal: „Nie, ale jednako ma prepusť!“

 23 Potom mu Boh vzbudil protivníka, Eliadovho syna Razona, ktorý ušiel od svojho pána, od kráľa Soby Adadezera. 24 Zhromaždil okolo seba ľudí a stal sa vodcom zbojníkov, keď Dávid porazil Aramejčanov. Potom išiel do Damasku, usadil sa tam a panoval v Damasku.

 25 Bol protivníkom Izraela po všetky Šalamúnove dni. Podobným nešťastím bol Adad, ktorý opovrhoval Izraelom a stal sa kráľom v Edome.

 

Vzbura Jeroboama. –  26 Aj Šalamúnov sluha, Nabatov syn Jeroboam, Efratejec zo Saredy – meno jeho matky bolo Sarua, vdova –, vzbúril sa proti kráľovi.  27 A toto bola príčina, že sa vzbúril proti kráľovi: Šalamún staval Melo a uzavrel trhlinu mesta svojho otca Dávida. 28 Jeroboam bol udatný muž, a keď Šalamún videl, že sa mladík vyzná v práci, postavil ho nad všetky roboty Jozefovho domu. 29 V tom čase išiel Jeroboam z Jeruzalema a na ceste ho stretol prorok Ahiáš, Sílan, ktorý bol oblečený do nového plášťa. Iba sami dvaja boli na poli. 30 Vtom Ahiáš chytil nový plášť, ktorý mal na sebe, roztrhol ho na dvanásť kusov 31 a vravel Jeroboamovi: „Vezmi si desať kusov, lebo toto hovorí Pán, Boh Izraela: »Hľa, vytrhnem kráľovstvo z ruky Šalamúna a tebe dám desať kmeňov!  32 Jeden kmeň bude jeho pre môjho služobníka Dávida a pre Jeruzalem, mesto, ktoré som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela. 33 Lebo ma opustili a klaňali sa bohyni Sidončanov Aštarte, bohu Moabčanov Kamošovi a bohu Amončanov Molochovi a nekráčali mojou cestou a nerobili, čo je správne v mojich očiach, ani (nekonali) podľa mojich predpisov a príkazov ako jeho otec Dávid. 34 Ale nevezmem mu z ruky celé kráľovstvo a ponechám ho kniežaťom po všetky dni jeho života pre svojho sluhu Dávida, ktorého som si vyvolil a ktorý zachovával moje príkazy a predpisy. 35 Vezmem však kráľovstvo z ruky jeho syna a tebe dám z neho desať kmeňov.  36 Jeho synovi však dám jeden kmeň, aby môjmu služobníkovi Dávidovi po všetky dni ostala lampa predo mnou v Jeruzaleme, v meste, ktoré som si vyvolil, aby som tam položil svoje meno. 37 Teba si však vezmem, budeš panovať nad všetkým, čo si tvoja duša zažiada a budeš kráľom nad Izraelom. 38 Ak potom budeš zachovávať všetko, čo ti prikážem, ak budeš kráčať po mojich cestách, konať, čo je správne v mojich očiach, a (plniť) moje predpisy a príkazy, ako robil môj sluha Dávid, budem s tebou a postavím ti trvalý dom, ako som postavil Dávidovi, a dám ti Izrael. 39 A Dávidovo potomstvo potrápim pre túto vec, ale nie po všetky dni.«“

 40 Šalamún hľadal Jeroboama na smrť, preto sa Jeroboam zobral a išiel do Egypta, k egyptskému kráľovi Sesakovi, a ostal v Egypte až do Šalamúnovej smrti.

 

Šalamúnova smrť. – 41 Ostatok Šalamúnových dejín, všetko, čo vykonal, a jeho múdrosť je opísaná v Knihe Šalamúnových letopisov. 42 Čas, ktorý Šalamún kraľoval nad celým Izraelom, je štyridsať rokov. 43 Potom sa Šalamún uložil k svojim otcom a pochovali ho v meste jeho otca Dávida.

Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Roboam.

 
2. Pozri Ex 34, 16; Dt 7, 3; porov. Joz 23, 12.
5. O Aštarte pozri 1 Sam 7, 3 n. O Molochovi 2 Sam 12, 30. Sväté písmo často volá modly ohavami.
7. Kamoš bol národný boh Moabčanov. – Tieto Šalamúnom postavené modlárske svätyne boli podľa 2 Kr
13 južne od „Vrchu záhuby“. Pravdepodobne je to vrch dnes zvaný Džebel Batn-el-Hawa.
14. Edomsko si podmanil Dávid, 2 Sam 8, 13 n.
15. Začiatok verša prekladáme podľa LXX.
18. Sídlo Madiánčanov bolo východne od Elatského zálivu. Takto musel Adad obchádzať, lebo mu priamu cestu do Egypta odrezalo Joabovo vojsko. Z Madiánska vedie cesta do Egypta cez púšť Fáran. – Faraón, o ktorom je tu reč, bol Šalamúnov svokor Siamon (porov. 3, 1) alebo jeho predchodca Amenemopet (1026 – 976 pred Kr.).
23. O Sobe pozri 1 Sam 14, 47; 2 Sam 8, 3.
25. Dnešný hebrejský text a za ním aj Vg a Sýr píšu mylne, že Adad bol kráľom v Aramejsku, hoci z v. 14 n. je zrejmé, že bol kráľom v Edomsku. Opravili sme podľa LXX, ktorá má správne znenie.
26. Sareda je totožná so Sartanom, ktorý spomína 4, 12.
27. Porov. 9, 15. 24.
32. Okrem kmeňa Júda ostal Dávidovmu rodu aj kmeň Benjamín, ale ten bol taký bezvýznamný, že ho ani nepočítali. Preto sa aj tu hovorí, že len jeden kmeň má ostať Dávidovým potomstvom.
36. „Meno“ Pána: pozri pozn. k 9, 3. Lampa, svetlo, označuje potomstvo. Boh chce, aby Dávidovo potomstvo zostalo na kráľovskom tróne.
40. Nevieme, ako sa Šalamún dozvedel o veci. Možno, že sa Jeroboam začal správať ako kráľ. (LXX má 12, 24b dodatok, že si Jeroboam opevnil Saredu a mal aj 300 bojových vozov.) – Sesak (Šešonk) I. panoval 945 – 924 pred Kr. Bol zakladateľom 22. dynastie. Bol prirodzene nepriateľom dynastie predchádzajúcej, s ktorou bol Šalamún v príbuzenskom pomere, bol teda aj nepriateľom Šalamúnovým a vítal každého, kto mohol oslabiť mocnú Šalamúnovu ríšu.
Prvá kniha kráľov