Prvá kniha kráľov

Prvá kniha kráľov

9 Pán sa opäť zjavuje Šalamúnovi. – 1 Keď Šalamún dokončil stavbu Pánovho domu, kráľovského paláca a všetkého, po čom Šalamún túžil a žiadal si urobiť, zjavil sa Pán Šalamúnovi druhý raz tak, ako sa mu zjavil v Gabaone.  3 A Pán mu povedal: „Vypočul som modlitbu a prosbu, ktorú si mi predložil. Posvätil som tento dom, ktorý si postavil, navždy som doň položil svoje meno; moje oči a moje srdce tam budú neprestajne. A ak ty budeš kráčať predo mnou, ako v prostote a priamosti srdca kráčal tvoj otec Dávid, ak urobíš všetko, čo som ti prikázal, a zachováš všetky moje predpisy a nariadenia, upevním navždy trón tvojho kráľovstva nad Izraelom, ako som prisľúbil tvojmu otcovi Dávidovi: »Nebude ti chýbať muž na tróne Izraela.« Ak sa však vy a vaši synovia odvrátite odo mňa a nebudete zachovávať moje príkazy a moje predpisy, ktoré som vám dal, a pôjdete slúžiť iným bohom a budete sa im klaňať, vyhubím Izrael z povrchu zeme, ktorú som im dal, a dom, ktorý som zasvätil svojmu menu, odvrhnem od svojej tváre, takže Izraeliti budú za príslovie a na posmech medzi všetkými národmi. A tento dom bude zrúcaniskom. Každý, kto prejde popri ňom, zhrozí sa a zahvizdne. A budú sa pýtať: »Prečo to urobil Pán tejto krajine a tomuto domu?« A odpovedia: »Preto, že opustili Pána, svojho Boha, ktorý vyviedol ich otcov z Egypta, a chopili sa iných bohov, klaňali sa im a slúžili im. Preto Pán priviedol na nich všetko toto nešťastie.«“

 

Šalamúnove obchody a stavby. – 10 Po dvadsiatich rokoch, čo Šalamún staval dva domy, Pánov dom a kráľovský dom, 11 a Hiram, kráľ Týru, dodával Šalamúnovi cédrové a jedľové drevo, zlato a všetko, ako chcel, dal kráľ Šalamún Hiramovi dvadsať miest v galilejskej krajine. 12 A Hiram prišiel z Týru pozrieť si mestá, ktoré mu dal Šalamún, ale nepáčili sa mu.  13 Preto povedal: „Čo sú to za mestá, ktoré si mi dal, brat môj?“ Preto ich volajú až po dnešný deň krajinou Chabul. 14 Potom poslal Hiram Šalamúnovi stodvadsať hrivien zlata.

 15 Takáto bola suma, ktorú kráľ Šalamún vyzdvihol na stavbu Pánovho domu, svojho domu, Mela, múrov Jeruzalema, Heseru, Mageda a Gezeru  16 – egyptský kráľ, faraón, totiž vytiahol a zaujal Gezer, vypálil ho ohňom, Kanaánčanov, ktorí bývali v meste, vyhubil a dal ho do vena svojej dcére, Šalamúnovej žene.  17 Preto Šalamún postavil Gezer, potom Dolný Bethoron, 18 Bálat, Tamar na púšti v krajine, 19 ďalej všetky mestá so skladišťami, ktoré mal Šalamún, mestá s vozatajstvom a mestá s jazdou a všetko, čo chcel Šalamún postaviť v Jeruzaleme, na Libanone a na celom území svojho panstva. 20 Všetkých ľudí, ktorí ešte ostali z Amorejčanov, Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov, ktorí nepatrili k synom Izraela,  21 ich potomkov, ktorí po nich ostali v krajine preto, že synovia Izraela nevládali na nich splniť kliatbu, zadelil Šalamún na otrocké roboty až po dnešný deň. 22 Zo synov Izraela však Šalamún nevrhol nikoho do otroctva. Oni boli jeho bojovníkmi, úradníkmi, vojvodcami a dozorcami, veliteľmi vozov a jazdy. 23 Oni boli predstavenými dozorcov, ktorí stáli nad Šalamúnovými robotami; päťstopäťdesiati mali dozor nad ľuďmi zamestnanými pri robotách. 24 Len čo prešla faraónova dcéra z Dávidovho mesta do svojho domu, ktorý jej postavil, už staval Melo.

25 Tri razy do roka prinášal Šalamún celopaly a pokojné obety na oltári, ktorý postavil Pánovi, a pálil tymian pred Pánom. A chrám dokončil.

 26 Kráľ Šalamún postavil aj lode v Asiongaberi, ktorý je pri Elate na brehu Červeného mora v edomskej krajine. 27 Hiram poslal so Šalamúnovými ľuďmi na lode svojich ľudí, námorníkov, ktorí sa vyznali na mori.  28 Plavili sa do Ofíru, doviezli odtiaľ štyristodvadsať hrivien zlata a odovzdali ho kráľovi Šalamúnovi.

 

 

3. „Meno“ Pána označuje Pánovu osobu. Pán si teda zasvätil Šalamúnov chrám za trvalé bydlisko.
13 n. Až po dnešný deň – treba rozumieť: až do písania tejto knihy okolo polovice 6. storočia pred Kr. – „Chabul“ znamená ako nič. Hoci dal Šalamún Hiramovi najkrajšiu a najúrodnejšiu časť Galilejska, Hiram to pokladal za nič. Možno však, že Hiram podceňoval ponúkané mestá len z obchodného zvyku, lebo predsa dal na ne pôžičku, a to až 120 hrivien, skoro 50 kg zlata.
15. Šalamún staval aj rozličné pevnosti. – Melo (Milloʼ) bolo akési jeruzalemské opevnenie, ktoré podľa 11, 27 a 2 Krn 32, 5 patrilo k Sionu. Porov. Tiež 2 Sam 5, 9. Miest zvaných Heser bolo viac a nevieme, o ktorom z nich je tu reč. – Magedo (Megiddo) ležalo na Jezreelskej rovine. – Gezer, dnešné Tell-Džezer, leží na polceste medzi Jeruzalemom a Jafou.
16. V. 16 udáva, ako dostal Šalamún Gezer.
17. Bethoron pozri 1 Sam 13, 18.
21. O takejto kliatbe pozri 1 Sam 15, 3. – Až po dnešný deň – porov. pozn. 9, 13 n.
26. Elat, dnes Akaba, ležal pri severnom výbežku Elatskej zátoky. Bližšia poloha Asiongaberu je nám neznáma.
28. Nevieme iste, kde ležala krajina Ofír. Niektorí ju hľadajú v Indii, iní v južnej Arábii, zase iní na východnom pobreží Afriky proti ostrovu Madagaskar.
Prvá kniha kráľov