Prvá kniha kráľov

Prvá kniha kráľov

13 Tu prišiel z Judska na Pánov pokyn Boží muž do Bet-Elu, práve keď Jeroboam stál pri oltári a chcel páliť tymian.  2 A na Pánov pokyn volal proti oltáru: „Oltár! Oltár! Toto hovorí Pán: Hľa, Dávidovmu domu sa narodí syn menom Joziáš. On bude na tebe zabíjať kňazov výšin, ktorí na tebe pália tymian; aj ľudské kosti budú páliť na tebe.“ V ten istý deň ohlásil aj znamenie: „Toto bude znamenie, že Pán hovoril: Hľa, oltár sa roztrhne a popol, ktorý je na ňom, sa rozsype!“ Keď kráľ počul reč Božieho muža, ktorú volal k oltáru, odtiahol Jeroboam ruku od oltára a volal: „Chyťte ho!“ Vtom mu ruka, ktorú mal proti nemu vystretú, uschla a už ju nemohol pritiahnuť k sebe. Oltár sa roztrhol a popol z oltára sa rozsypal na znamenie, ktoré ohlásil Boží muž na Pánov pokyn. Nato kráľ povedal Božiemu mužovi: „Udobri Pána, svojho Boha, a pros za mňa, aby som mohol ruku zasa k sebe pritiahnuť!“ Boží muž udobril Pána a kráľ zasa ruku pritiahol k sebe; bola mu ako predtým. Vtedy kráľ hovoril Božiemu mužovi: „Poď so mnou domov, občerstvi sa a dám ti dary.“ Ale Boží muž povedal kráľovi: „Ani keby si mi dal polovicu svojho domu, nepôjdem s tebou a nebudem nič jesť ani piť na tomto mieste. Lebo Pánovo slovo mi prikázalo: »Nesmieš jesť chlieb ani piť vodu, ani sa nesmieš vrátiť cestou, ktorou si prišiel!«“ 10 Potom odišiel inou cestou a nevrátil sa cestou, ktorou prišiel do Bet-Elu.

11 V Bet-Eli býval istý starý prorok. Prišli k nemu jeho synovia a rozpovedali mu všetko, čo v ten deň urobil Boží muž v Bet-Eli, i slová, ktoré hovoril kráľovi. Keď to rozpovedali svojmu otcovi, 12 otec sa ich opýtal: „Ktorou cestou odišiel?“ Synovia mu ukázali cestu, ktorou odišiel Boží muž, čo prišiel z Judska. 13 Nato rozkázal svojim synom: „Osedlajte mi oslicu!“ Keď mu osedlali osla, vysadol naň 14 a išiel za Božím mužom. Našiel ho sedieť pod terebintou. I spýtal sa ho: „Ty si ten Boží muž, čo prišiel z Judska?“ On odpovedal: „Ja.“ 15 Nato mu vravel: „Poď so mnou domov zajesť si!“ 16 Odpovedal mu: „Nesmiem sa s tebou vrátiť ani ísť s tebou a nebudem nič jesť, ani nebudem s tebou nič piť na tomto mieste, 17 lebo Pán mi vo svojom slove nariadil: »Nesmieš tam jesť chlieb ani piť vodu, ani sa nesmieš vrátiť cestou, ktorou si prišiel!«“  18 Ale ten mu povedal: „Aj ja som prorok ako ty a anjel mi povedal z Pánovho pokynu: »Priveď ho so sebou späť do svojho domu, nech si zaje a nech sa napije vody!«“ Oklamal ho. 19 Vrátil sa teda s ním, zajedol si v jeho dome a napil sa vody.

20 Ako sedeli za stolom, Pán oslovil proroka, ktorý ho priviedol späť, 21 a zvolal na Božieho muža, čo prišiel z Judska: „Toto hovorí Pán: Pretože si sa sprotivil Pánovmu slovu a nezachoval si príkaz, ktorý ti dal Pán, tvoj Boh,  22 ale vrátil si sa a jedol si a pil na mieste, o ktorom som ti povedal: Nesmieš (tam) jesť chlieb ani piť vodu: tvoja mŕtvola sa nedostane do hrobu tvojich otcov.“ 23 A keď si zajedol a napil sa, osedlali mu osla proroka, ktorý ho priviedol naspäť, 24 a odišiel. Na ceste ho napadol lev a usmrtil; jeho mŕtvola ležala na ceste a osol stál vedľa nej, aj lev stál vedľa mŕtvoly. 25 Keď išli tadiaľ ľudia a zazreli mŕtvolu a leva stáť vedľa mŕtvoly, išli a hovorili to v meste, v ktorom býval ten starý prorok.

26 Keď to počul prorok, ktorý ho priviedol naspäť z cesty, povedal: „To je Boží muž, ktorý sa sprotivil Pánovmu slovu, a Pán ho vydal levovi; on ho dolámal a usmrtil podľa slova, ktoré mu povedal Pán.“ 27 Nato povedal svojim synom: „Osedlajte mi osla!“ Keď mu ho osedlali, 28 išiel a našiel mŕtvolu ležať na ceste, osol a lev však stáli vedľa mŕtvoly. Lev nezožral mŕtvolu, ani nedolámal osla.  29 Prorok zdvihol mŕtvolu Božieho muža, vyložil ju na osla a priviezol ju späť do mesta (starého proroka), aby ho oplakal a pochoval. 30 Mŕtvolu uložil do vlastného hrobu a nariekali nad ňou: „Ach, brat môj!“ 31 Keď ho pochovali, povedal svojim synom: „Až zomriem, pochovajte ma do hrobu, v ktorom je pochovaný Boží muž, nech moje kosti ležia vedľa jeho kostí, 32 lebo isto-iste sa splní slovo, ktoré z Božieho pokynu volal proti oltáru v Bet-Eli a proti všetkým svätyniam na výšinách, ktoré sú v samarijských mestách.“  33 Po tejto udalosti sa Jeroboam neodvrátil od svojej zlej cesty, ale zasa ustanovoval kňazov výšin zo spodiny ľudu. Kto len chcel, každému naplnil ruku, a stal sa kňazom výšin. 34 Toto viedlo dom Jeroboama k hriechu i k tomu, že bol zničený a vyhubený z povrchu zeme.

 

 

2. Ľudské kosti poškvrnia oltár. Splnenie proroctva pozri 2 Kr 23, 16.
18. Prorok nehovoril pravdu. Aj medzi prorokmi sa mohli nájsť ľudia s chybami. Boh si vyvolil za nástroj niekedy aj ľudí s mravnými nedostatkami (Jonáš). Balám bol dokonca pohan a Boh ho predsa použil na oznámenie budúcnosti, Nm 24, 17.
22. Pospolití ľudia si aj dnes žiadajú, aby ich mŕtve telo odpočívalo v blízkosti zomrelých pokrvných; u ľudí starovekého Východu bola táto túžba oveľa väčšia, porov. Gn 47, 30; 50, 25.
29. Slová v zátvorkách nepatria do pôvodnej osnovy.
33. Pri posviacke za kňaza dávali vysväteným do rúk časť obetných darov, to volali „naplnenie rúk“. Preto výraz „naplniť ruku“ znamená vysvätiť, ustanoviť za kňaza (Ex 28, 4; 29, 9. 22).
Prvá kniha kráľov