Prvá kniha Machabejcov

Počiatky židovského povstania, 1, 1 – 2, 70

I. Protižidovská vláda Antiocha Epifanesa, 1, 1 – 67

1 Alexander Veľký a jeho nástupcovia. –  ¹ Keď vytiahol Alexander, syn Filipa Macedónskeho, z krajiny Chitim a porazil Dária, kráľa (ríše) Peržanov a Médov, stal sa ako prvý z Grékov jeho nástupcom vo svetovláde. ² Zviedol mnoho bojov, zaujal početné pevnosti a pobil kráľov zeme.  ³ Prenikol až na kraj sveta a nabral koristi u mnohých národov. Zem pred ním umĺkla. Spyšnel a jeho myseľ sa pozdvihla.  ⁴ Zhromaždil veľmi silné vojsko, ⁵ zmocnil sa krajín, národov a kniežat a stali sa mu poplatnými.

 ⁶ Potom ľahol do postele, a keď badal, že zomrie, ⁷ zavolal si popredných veľmožov, ktorí boli s ním vychovaní od mladi, a rozdelil im ešte zaživa svoje kráľovstvo. ⁸ Alexander panoval dvanásť rokov, keď ho zastihla smrť.

 ⁹ Jeho veľmoži sa ujali vlády, každý na svojom mieste. ¹⁰ Po jeho smrti si nasadili všetci koruny a po nich aj ich synovia – na mnoho rokov. Šírili však po zemi všelijakú biedu.

Moc Antiocha Epifanesa v Judei a Egypte. –  ¹¹ Z nich vyšiel nešľachetný výhonok, Antiochos Epifanes, syn kráľa Antiocha a niekdajší rukojemník v Ríme. Kráľom sa stal v stotridsiatom siedmom roku gréckej vlády.  ¹² V tých dňoch povstalo niekoľko izraelských zlosynov a prehovorili mnohých takýmito rečami: „Poďme a zbratajme sa s (pohanskými) národmi, ktoré sú okolo nás! Veď odkedy sme sa od nich odlučovali, postihlo nás všelijaké nešťastie!“ ¹³ Tento návrh sa im pozdával ¹⁴ a niektorí z ľudu boli aj ochotní ísť ku kráľovi. Tak dostali plnú moc zavádzať pohanské mravy. ¹⁵ V Jeruzaleme postavili telocvičňu podľa pohanských zvyklostí,  ¹⁶ nahrádzali si predkožky a odpadli od svätej zmluvy. Spriahli sa s pohanmi a zapredali sa za otrokov vierolomníkom.

¹⁷ Keď si Antiochos upevnil kráľovstvo, zatúžil rozprestrieť svoju moc aj nad Egypt, aby panoval nad obidvoma ríšami.  ¹⁸ I tiahol na Egypt s ohromným vojskom, s vozmi a slonmi, s jazdcami a s veľkým loďstvom; ¹⁹ a viedol vojnu proti egyptskému kráľovi Ptolemaiovi. Ptolemaios sa dal pred ním na ústup a utiekol. Aj mnoho zranených padlo. ²⁰ Dobyl tiež opevnené egyptské mestá a odniesol si z Egypta korisť.

Antiochova lúpež v jeruzalemskom chráme. –  ²¹ Po porážke Egypta sa Antiochos roku stoštyridsiateho tretieho vrátil a tiahol proti Izraelu ²² a proti Jeruzalemu s ohromným vojskom.  ²³ Vošiel namyslene do svätyne a vzal zlatý oltár, svietnik so všetkým príslušenstvom, stôl predkladných chlebov, džbány, misy a zlaté misky, oponu, vence a zlatú ozdobu na priečelí chrámu a vôbec poodlupoval všetko. ²⁴ Vzal striebro, zlato a vzácne náradia, ako aj ukryté poklady, ktoré našiel. Keď všetko pobral, odtiahol do svojej krajiny.  ²⁵ Na jeho rozkaz sa dialo vraždenie a z jeho rečí vyznievala bezočivá namyslenosť.

Žalospev

²⁶ V Izraeli nastal veľký nárek,

všade, kde niekto býval.

²⁷ Nariekali kniežatá a starší,

chradli device a mládenci,

vädla spanilosť žien.

 ²⁸ Každý mladoženích začal horekovať,

nevesta sa zachádzala žiaľom v spálni.

 ²⁹ Zem sa pohla nad tými, čo na nej bývali,

celý dom Jakubov sa obliekol do pohanenia.

Nové drancovanie Jeruzalema. –  ³⁰ Po dvoch rokoch poslal kráľ do judských miest najvyššieho daňového vyberača. I prišiel do Jeruzalema s mocným vojskom. ³¹ Hovoril im ľstivo o pokojamilovných zámeroch a uverili mu. ³² Náhle však napadol mesto, spôsobil mu veľkú ranu a pobil mnoho ľudu z Izraela. ³³ Keď mesto vyplienil, podpálil ho a pobúral jeho domy i múry dookola.  ³⁴ Ženy a deti odviedli do zajatia a dobytok zhabali.

 ³⁵ Dávidovo mesto si vybudovali na pevnosť s vysokým a silným múrom a s mocnými vežami. ³⁶ Osadili sa tam nešľachetní ľudia a zlosynovia a opevnili sa v ňom. Dopravili tam zbrane a potraviny a z Jeruzalema poznášali korisť ³⁷ a uložili tam. Tak sa stal (hrad) veľkým osídlom.

Žalospev nad Jeruzalemom

³⁸ Stal sa pascou pre svätyňu,

pre Izrael bol ustavične zlým nepriateľom.

³⁹ Vylievali nevinnú krv vôkol chrámu

a znesväcovali sväté miesto.

⁴⁰ Jeruzalemčania sa pre nich rozutekali,

stal sa sídlom cudzozemcov;

svojim potomkom sa stal cudzinou,

jeho deti ho poopúšťali.

⁴¹ Jeho svätyňa je pustá ako pustatina,

jeho sviatky sa popremieňali na žiaľ,

jeho soboty sa stali na potupu,

jeho česť sa premenila na opovrhnutie.

⁴² Aká bola voľakedy jeho sláva,

taká veľká je teraz jeho hanba,

jeho vznešenosť sa premenila v žiaľ.

Dekrét na odstránenie židovského náboženstva. – ⁴³ Kráľ Antiochos vydal rozkaz pre celé kráľovstvo, že všetci majú splynúť v jeden národ a každý má opustiť svojrázne zvyky. ⁴⁴ Tak sa všetky národy podrobili kráľovmu rozkazu. ⁴⁵ A tak sa aj mnohým Izraelitom zaľúbila jeho bohopocta, obetovali modlám a znesväcovali sobotu.

⁴⁶ Do Jeruzalema a do judských miest poslal kráľ poslov s písomnými rozkazmi, aby sa (ich obyvatelia) spravovali zvykmi, ktoré boli dosiať v krajine cudzie, ⁴⁷ aby sa zrušili v chráme celostné žertvy a zápalné i mokré obety. ⁴⁸ Soboty a sviatky majú znesvätiť, ⁴⁹ svätyňu a Bohu zasvätený ľud treba pohaniť. ⁵⁰ Ba majú nastavať oltáre, háje a modly a obetovať svine a iné nečisté zvieratá. ⁵¹ Svojich synov majú nechať bez obriezky, svoje duše poškvrňovať čímkoľvek nečistým a ohavným, aby tak zabudli na zákon a odstránili všetky ustanovenia. ⁵² Kto by sa nesprával podľa kráľovho rozkazu, mal zomrieť.

⁵³ Všetky tieto nariadenia dal (kráľ) písomne rozšíriť po celom svojom kráľovstve a ustanovil dozorcov nad všetkým ľudom. ⁵⁴ Nariadil, aby obetovali všetky judské mestá, od prvého až do posledného.

⁵⁵ Aj mnohí z ľudu sa k nim pridali, (vôbec) všetci, čo odpadli od zákona. Páchali zlo v krajine ⁵⁶ a vyháňali Izraelitov, ktorí sa potom museli skrývať po všelijakých skrýšach.

 ⁵⁷ Pätnásteho kisleva roku stoštyridsiateho piateho postavili na oltár ohavnosť spustošenia. Aj po judských mestách nastavali oltáre ⁵⁸ a predo dvermi domov a po uliciach prinášali kadidlové obety.  ⁵⁹ Knihy zákona, ak niektoré našli, pálili a trhali. ⁶⁰ Ak sa u niekoho našla Kniha zmluvy alebo ak sa niekto spravoval podľa zákona, bol potrestaný smrťou podľa kráľovského nariadenia.

⁶¹ Takto zneužívali svoju moc proti Izraelu z mesiaca na mesiac, proti každému, koho po mestách pri niečom pristihli.  ⁶² Dvadsiateho piateho dňa toho mesiaca obetovali na oltári, ktorý slúžil za oltár (zápalných obetí).

⁶³ Ženy, ktoré dávali obrezávať svoje deti, usmrcovali podľa rozkazu, ⁶⁴ nemluvňatá im vešali na krk, ich domy plienili a zabíjali aj tých, ktorí ich obrezali.

 ⁶⁵ Ale mnohí v Izraeli sa zocelili a urobili si pevné predsavzatie, že nebudú jesť nič nečisté. Radšej volili smrť, než by sa poškvrnili pokrmami ⁶⁶ a zrušili svätú zmluvu. Tak aj zomreli.  ⁶⁷ Veľmi veľký hnev doľahol teda na Izrael.